Reakce na recenzi:

hejkal - @ 10.02.2014

Už od prvých tónov indipopvej gitarky a hnusnej elektrobasy je jasné, o čom budú klávesy. Našťastie je Předehra krátka. Hospoda na věčnosti sa motá niekde medzi hradným folklórom, páči sa mi a akokoľvek to bude znieť čudne, je to druhá najlepšia skladba na albume, ktorý má byť údajne rockový. Žiaľ, označiť ho takto môžem iba v prípade, ak bude splnená aspoň jedna z nasledujúcich podmienok:

1. stanem sa príslušníkom cirkvi, ktorá miluje všetko a nápad s ľubovoľnou formou inkvizície jej nikdy neskrsol v gebuli,
2. požijem omamné množstvo náladových rastliniek alebo húb.

Je zvláštne, ako dokáže neúprimný sterilný zvuk pochovať každú potenciálne dobrú hudbu. Blues Stará píseň je toho priam ukážkovým príkladom. Veľká škoda. Keby to bolo nasnímané z koncertu, šumiac, chrapčiac, mohlo by to byť fakt podmanivé, ale takto... Takto je to druhá a nadlho posledná skladba, ktorá sa mi na albume aspoň trochu páči. Hoci ten gýčový saxofón by som okamžite vrazil tomu, kto ho tam zaradil, do gágora (obrazne povedané). Konzistencia sa tomuto albumu vyhla míľovým oblúkom, nastupuje krok za krokom, zostup do močiarneho dna. Blues pro poštovní doručovatelku je neskutočne sprznená popina, čo tu porobili so zvukom, to sa musí počuť. Raz. O nočné mory na dlhé roky je postarané. Aj tak je to nič oproti najodpornejšiemu zničeniu blues, aké som kedy počul, s výstižným názvom Tramvaj. S funky sa v komerčných bahnách tak nejako dá rátať, ale vraziť dýku do chrbta emočnej muzike á la blues a následne obscénne przniť jeden z jej esenciálnych nástrojov (harmoniku), to ma vydesilo. Trpím, toto si blues nezaslúžil! Úplne vážne. Od protagonistu, ktorý nahral album Blues in soul je to nepochopiteľné a neverím, že to niekto dokáže obhájiť. Bezradnosť jednotiaceho vyznenia korunuje reggae Odjezd. Fakt je pre peniaze profesionálny hudobník schopný predať matku i s celou rodinou do otroctva? Ako inak si vysvetliť tie kotrmelce niekdajších rockerov? Nerozumiem a asi ani nechcem. Ale nebojte, bude horšie. Neviem, ako sa to dá, ale evidentne k tomu stačí synťákové funky Blues milenců z kina svět. Bitva o Karlův most navracia čundrácku náladu, ďakujem aspoň za to. Keď chcel Prokop vypichnúť toto ako vrchol albumu, tak sa mu to podarilo, po štyroch (fakt to bolo tak málo skladieb, trvajú večnosť) "veľdielach" vskutku vyniká. Synťáky, efekty, 80. roky, titulná rádiovka Kolej Yesterday vytŕča na obdiv text, nakoľko muzika je nepočúvateľná. Beatlesovská reminiscencia tomu nasadzuje korunu. Ahaho! Nastupuje bu, bu, bu metalická V baru jménem "Krásný ztráty", to asi chcel byť pokus o niečo rockové, celé to pôsobí komicky, hustá atmosféra nemôže byť sterilná ako uhorka v zaváračke. A tie cirkusovo-cigánske medzihry tomu nepridávajú. A je tu koniec, Blues o spolykaných slovech privíta dychovku na pohrebe, ale nebojte sa. Gro tvorí akustika a spev, konečne niečo prirodzené. Vydarené nástupy na refrény definitívne rozháňajú obavy a prinášajú rock, čím celú skladbu katapultujú na prvé miesto albumovej hitparády. Konečne jedna skvelá balada, pri ktorej sa nemusím hanbiť, že sa ozýva skrz steny po chodbách bytovky!

Popovo vyznievajúci bezcieľny album z roku 1984. Čo dodať. Azda iba toľko, že kvalitní hudobníci neznamenajú automaticky kvalitnú muziku. Ospravedlňujem sa všetkým, ktorí tento album majú radi, nie je to provokácia, mňa iba neuveriteľne sklamal. Aby som túto rozhorčenú recenziu ukončil pozitívne, basák je skvelý a huslista je šťastím pre každú sekundu, kedy sa ozve.