Reakce na recenzi:

xemo - @ 28.04.2010

Strange:
Trochu si urobím srandu.
Takto by asi mohli vyzerať heslovité recenzie:
- Album je určený pre menej lenivého poslucháča, ktorému sa za jeho úsilie (rozumej sústredenie pri počúvaní) odmení veľkou dávkou emócií.
- Ako kulisa nevhodné...
- Pozor! - milovníkom stredného prúdu, Zagorovej a starým mamám môže náhodné pustenie navodiť úľak...
- Takto vyzerá progresívny rock.

A toto dodávam ja:
Za prvé - nie, neprepískol to!
Naopak, Niemen na tento album dokázal dať to čo mám rád. Yes, Genesis a spol môžu závidieť, západná produkcia je viacej uhladená (nechcem sa nikoho zo "skalných" dotknúť). Niektoré pasáže by som rád zažil na koncerte, SBB s Nadolskim sú tu naozaj vo výbornej forme.
Hneď prvá skladba je slušnou nakladačkou - veľkolepou verziou "Swiata"
Druhá je určite jedným z vrcholov Niemenovej tvorby, dokážem ju počúvať dookola. Minimálne úvod je nadmieru vydarený, napätý organ, uprostred slušný jam, záverom návrat k téme. Opäť veľkolepé.
Tretia je bluesovým štandardom, Niemenovo podanie je síce slušné, ale skladba mnoho nového neprináša (keby bol celý album takýto, po druhom počúvaní by som sa začal nudiť). Jazzová medzihra je ale fajn.
Štvorkou je Piosenka Dla Zmarłej z Marionetiek v angličtine, bez nejakých zásadných zmien, (dátum nahrávania je v podstate totožný).

Nie je mi úplne jasné, čo sa Palovi zdá prepálené. Najťažšou skladbou je spomínaná Piosenka Dla Zmarłej (tu po anglicky A Song For The Deceased), ktorá v recenzii na Marionetky nevadila. Mňa album chytil hneď na prvé počutie. Určite si nemyslím, že je nejako obzvlášť experimentálny. Nie viac ako predchádzajúce Marionetky či Červený album. Od náročnosti Requiem má ďaleko. Na Niemenovi mám rád práve emócie a myslím že tu sa ich poslucháč môže nabažiť. Ako každý Niemenov album, aj tento sa časom opočúva. Som ale rád, že som po rokoch natrafil na niečo, na čom som si pochutil...

Ešte hodnotenie. Budem sa držať návodu: "5-ti hvězdičkami hodnoťte prosím opravdu jen výjimečná alba". Ak má byť päť hviezdičiek "Mistrovské dílo, zásadní album" a štyri "Excelentní přírůstek do každé sbírky" tak tomuto albumu patria štyri. Podľa rovnakých kritérií dávam ale štyri body aj Marionetkám, Červenému albumu (Czlowiek jam niewdzięczny), či Idée Fixe. Päť si podľa takéhoto strohého hodnotenia v kombinácii s mojim názorom zaslúži len Enigmatic a Aerolit.