Niemen Czeslaw - Strange Is This World (1972)

Strange:
Trochu si urobím srandu.
Takto by asi mohli vyzerať heslovité recenzie:
- Album je určený pre menej lenivého poslucháča, ktorému sa za jeho úsilie (rozumej sústredenie pri počúvaní) odmení veľkou dávkou emócií.
- Ako kulisa nevhodné...
- Pozor! - milovníkom stredného prúdu, Zagorovej a starým mamám môže náhodné pustenie navodiť úľak...
- Takto vyzerá progresívny rock.

A toto dodávam ja:
Za prvé - nie, neprepískol to!
Naopak, Niemen na tento album dokázal dať to čo mám rád. Yes, Genesis a spol môžu závidieť, západná produkcia je viacej uhladená (nechcem sa nikoho zo "skalných" dotknúť). Niektoré pasáže by som rád zažil na koncerte, SBB s Nadolskim sú tu naozaj vo výbornej forme.
Hneď prvá skladba je slušnou nakladačkou - veľkolepou verziou "Swiata"
Druhá je určite jedným z vrcholov Niemenovej tvorby, dokážem ju počúvať dookola. Minimálne úvod je nadmieru vydarený, napätý organ, uprostred slušný jam, záverom návrat k téme. Opäť veľkolepé.
Tretia je bluesovým štandardom, Niemenovo podanie je síce slušné, ale skladba mnoho nového neprináša (keby bol celý album takýto, po druhom počúvaní by som sa začal nudiť). Jazzová medzihra je ale fajn.
Štvorkou je Piosenka Dla Zmarłej z Marionetiek v angličtine, bez nejakých zásadných zmien, (dátum nahrávania je v podstate totožný).

Nie je mi úplne jasné, čo sa Palovi zdá prepálené. Najťažšou skladbou je spomínaná Piosenka Dla Zmarłej (tu po anglicky A Song For The Deceased), ktorá v recenzii na Marionetky nevadila. Mňa album chytil hneď na prvé počutie. Určite si nemyslím, že je nejako obzvlášť experimentálny. Nie viac ako predchádzajúce Marionetky či Červený album. Od náročnosti Requiem má ďaleko. Na Niemenovi mám rád práve emócie a myslím že tu sa ich poslucháč môže nabažiť. Ako každý Niemenov album, aj tento sa časom opočúva. Som ale rád, že som po rokoch natrafil na niečo, na čom som si pochutil...

Ešte hodnotenie. Budem sa držať návodu: "5-ti hvězdičkami hodnoťte prosím opravdu jen výjimečná alba". Ak má byť päť hviezdičiek "Mistrovské dílo, zásadní album" a štyri "Excelentní přírůstek do každé sbírky" tak tomuto albumu patria štyri. Podľa rovnakých kritérií dávam ale štyri body aj Marionetkám, Červenému albumu (Czlowiek jam niewdzięczny), či Idée Fixe. Päť si podľa takéhoto strohého hodnotenia v kombinácii s mojim názorom zaslúži len Enigmatic a Aerolit.
reagovat

xemo @ 28.04.2010 13:01:26
Ešte aby som nezabudol, ďakujem za linku!

PaloM @ 28.04.2010 16:33:29
Ďakujem za peknú recenziu, xemo. Vždy som rád, keď sa nájdu ďalší nadšenci pre Niemena. Prečítal som znova aj môj príspevok a nemám na ňom čo meniť, lebo mám rovnaký názor ako vtedy. Nakoniec, dal som 4 hviezdy, tak čo ? Veď je to normálne, každý má iné uši a teda objektívna recenzia neexistuje :-)

xemo @ 28.04.2010 22:51:45
Koľko ľudí - toľko chutí. Nie je dôvod ospravedlňovať či obhajovať vlastné názory na hudbu. Práve kvôli tomu, že som nemal rovnaký pocit z tohoto albumu
som reagoval na tvoje "skúste aj iní posúdiť".

Prvá platňa nahratá pre CBS, spievaná anglicky s Grupou Niemen, ktorú tvorili budúce hviezdy SBB.
1. "Strange is this world" je Czeslawov životný motív, skladba je úplne inak prepracovaná.
Možno sa hodí prirovnanie ku Cockerovej verzii „With the little help...“ a beatlesáckeho originálu. Psychedelický úvod, spev na pokraji života, opäť šialená medzihra, spev,
strelené sláčiky, neslýchané – nevídané sólo hammondiek. Nasadenie spevu a provokujúca inštrumnetácia robí z toho absolútnu bombu !
2. Ponurý úvod, úchvatný spev na podklade hororového aranžmá: „Why did you stop loving me?“ Citom sa nevysmievam, no byť ženou a takto mi zaspieva milý, tak od strachu vyskočím z okna. Skladba je fantastická, text by som volil o inom, ako o končiacej láske. Šialené sláčiky, do toho zvony zo záhrobia (??) a kvílenie Niemena v závratných výškach (to by Plant bledol závisťou...I can quit you, baby..) Nič podobné nepoznám, tak je ten horor prehnaný, až mi je smiešny. Už to mám: milenec je Freddy z Nočnej mory v Elm Street a zrádzajúca milenka sa počas skladby stihla obesiť, rozštvrtiť, upáliť – alebo to bolo v inom poradí? Proste, Čiešo to prepískol.
3. "I’ve been loving you too long" - konečne úľava, skladba Otisa Reddinga, blues prechádza do jazzových improvizácií, aby v závere sláčiky otvorili dvere vrahovi zo Psycho.
4. "A song for deceased". Úvodné psycho-horor-pazvuky, najväčší ďábel sú sláčiky, nasleduje total-free-sound-bordel, po 2 minútach Czeslaw priškrtenou angličtinou formuje akési blues. Vcelku príjemná organová časť ozvláštnená streleným sláčikom, šialeným gitarovým sólom a zrýchľujúcim tempom prechádza opäť do pokojnej bluesovej nálady. Končí inštrumentálnou smršťou, úchvatným finále, úžasným nasadením spevu.

Album sa nedá pochopiť na jedno počutie. Pri tvorbe bolo asi viac faktorov: snaha ukázať sa v najlepšom svetle u vydavateľa CBS, prísť s niečím novým, skladateľské a virtuózne ambície ostatnej kapely. Obsah platne je šokujúco nový, experimentálny.
Všetko je emotívne na 300% , až tak silno, že sa mi vkráda kacírska myšlienka: bolo to treba, neprepískol to, je to experiment alebo gýč ? V dobe vzniku nahrávky to bola novota. V každom prípade zaujal a potrvá mi, kým to strávim.
Dávam 4 hviezdy a skúste to aj iní posúdiť.

reagovat

xemo @ 24.04.2010 20:00:07
Kde si to zohnal? Netušíš náhodou aký to vlastne malo ohlas na "CBS trhu"?

PaloM @ 25.04.2010 04:57:00
Netuším, aký to malo ohlas, je to príliš experimentálne.
Neviem, či sa dá ešte kúpiť, ale v takýchto zdrojoch to nájdeš >> odkaz (registrácia: e-mail + svoje heslo).