Reakce na recenzi:

hejkal - @ 18.01.2023

Po rozpade Deep Purple ostala na trhu veľká diera a čo by to bolo za vydavateľa, ktorý by nechcel ryžovať na mene. Nečudo, že v období medzi rokmi 1976-1984 vyšlo viacero archívnych koncertných albumov vrátane Last Concert In Japan (1977).

Dnes panuje pomerne vzácna zhoda, že ide o jeden z najhorších koncertných záznamov Deep Purple. Málokedy sú odborníci i laici v takej symbióze. Zostava s americkým gitaristom Tommym Bolinom to nemala ľahké, keďže hlavná hviezda sa na nejakého klonovaného Ritchieho nehrala ani náznakom a hrala po svojom. Navyše, zápasila s drogovou závislosťou a koncerty boli v tom čase dosť lotéria. Buď mu to hralo ako predsedovi božského panteonu alebo by vám stačilo zájsť do miestnej krčmy a nejaký podnapitý amatérsky gitarista by vám zahral zhruba to isté, čo rozhasený Bolin. Last Concert In Japan núka vlastne oboje.

Záznam koncertu je z 15. decembra 1975 z tokijského Budokanu. Samozrejme, aby sa vošiel na jednu platňu, vyberalo sa. Odporcov bubeníckych sól isto poteší skutočnosť, že tento album sa mu vyhol. Ak má niekto záujem počuť ho komplet, v roku 2001 vyšiel pod názvom This Time Around: Live In Tokyo. Bolin si deň pred vystúpením zaľahol ľavú ruku na tuhých osem hodín, takže si ju vyradil z činnosti (údajne si aj minul žilu, keď si pichol heroín a spôsobil si absces). Že to neveštilo nič dobré, dokazuje celý koncert s jednou výnimkou.

Povedzme si pravdu, záznam je hrubý a koncert drží pokope predovšetkým vďaka Jonovi Lordovi, ktorý maskuje gitaristovu indispozíciu nadľudským výkonom. Bol to PÁN klavesák. Veľmi dobre funguje aj rytmika a obaja speváci. Celkovo by som povedal, že materiál od čias Burn si udržuje solídnu úroveň, Woman From Tokyo je len Lordova sólová improvizácia a vypočuť sa dá aj Smoke On The Water. Najväčší kiks je zaradenie Highway Star. Tommy sa v sóle neskutočne trápi a v istom momente sa podľa mňa úplne stratil. Kto toto vybral, ten si zaslúži po prstoch!

Lenže, je tu jedno veľké ale. Rovnaká osoba zvolila aj skladbu Wild Dogs z Tommyho sólového albumu Teaser. A to je akoby návšteva z inej planéty. Bolin si ju odspieval a zahral záverečné sólo, ktoré je jednoducho skvelé. Vôbec mám pocit, že svoje skladby hral rád a to ostatné ho nebavilo, takže sa ani len nasnažil prekonať fyzický hendikep.

Napriek súhlasnému odmietavému konsenzu musím priznať, že mám tento album celkom rád. Je to nepochybne smutný dokument o konci jednej legendy, ale zároveň je to ostrý živák a je zaujímavé počúvať, ako sa celá kapela snaží utajiť, že má aj gitaristu. Viem, som asi hudobný masochista, ale u mňa je Last Concert In Japan zapísaný dobre.