Reakce na recenzi:

hejkal - @ 22.08.2011

Rozhodol som sa, že predsa len sa v zástupe nekritického i kritického obdivu oplatí do davu vkliesniť aj pohľad takpovediac neobdivný. Vzhľadom na to, že existuje a žiadny svetský ani iný zákon ho nezakazuje, možno napomôže zamysleniu sa nad dielom, ktoré je zdanlivo dokonalo preskúmané a široko uznávané. Cieľom týchto viet nie je vyvolávať plamenné diskusie (hoci sa im nebránim) a ani dajako úmyselne šokovať a už vôbec nie sú mierené k spochybňovaniu pozície, ktorú si táto skupina vydobyla v dejinách populárnej hudby a pri konštituovaní moderného hudobného priemyslu. A prevažne nemám záujem ani riešiť jednotlivých protagonistov. Ide o to, že ma jednoduché a bezpochyby šikovne vyskladané davové piesne veľmi nezaujímajú. V hudbe prevažne hľadám ťaživé emócie a nie šľahačkové polevy, radšej mám drsný rock než marcipánový „ročík“ z cukrovaru, vyžívam sa v dlhočizných sólach (nech už si o ich prekonaní básnia prekonaní čo len chcú) a nie v krátkych sledoch upozadnených motívov šumiacich kdesi pod viachlasými lízankami. Preto si tu prečítate len o hudbe a ako ju vnímam, nič viac ani menej.

Magical mystery tour vnímam ako odpoveď na hipisácku vlnu z USA. Nanešťastie mi príde nepresvedčivá. Šesť skladieb k filmu má v sebe jedného favorita, ktorý zachraňuje účasť tohto albumu v mojej zbierke, a síce I’m a walrus. Ale po poriadku. Rozjuchaná titulná skladba by mohla menej dychovať, The fool on the hill si nie som schopný zapamätať, tak nevýrazne ma míňa, aj keď má zdanlivo krehkú a príjemnú atmosféru (okrem priblblých netextových pasáží), keď ju počúvam, je fajn. Divné. Flying má správny nádych, ale mohla by sa aj rozbehnúť a nie hneď skončiť. Z Indiou na mňa nechoďte, preto nič nepoviem o Blue jay way. Všetko odpudivé zo značky Beatles sa vtelilo do Your mother should know. Bŕŕ. Ešte, že je tu naopak všetko najlepšie, čoho sa od nich dá vypočuť. Áno, I am a walrus má rockový drajv, naliehavú gradáciu slohy, podmanivý refrén, vlastne je zázrak, že je to ich dielo. Túto skladbu milujem.

Päť prilepených singlov trpí práve dobovým „beatlesáckym“ zameraním na masy, a preto sú plné melodickej nudy, ktorá však neurazí a v porovnaní s neskoršími dekádovými popovými grcmi je to stále kvalita. Zameriam sa na pozitíva. V Hello goodbye sú nejaké prechody na bicie, Strawberry fields forever je presvedčivo pokojná s výborným psychedelickým záverom. Penny Lane končí už po troch minútach no a Baby you’re rich man má aspoň trochu snahy priamočiaro zdrsnieť. Víťazne z nich napokon vychádza nesmrteľná klasika All you need is love. Pretože je to jasne vyprofilovaná skladba s posolstvom, ktoré je jednoducho nadčasové, dá sa jej odpustiť mnohé.

Spolu s Let it be je to najnudnejší počin od Beatles, aký som kedy počul (prvé albumy nie sú nudné, to by som im zbytočne lichotil a Yellow submarine nepočítam). Ale má mroža a to sa nedá ignorovať.