Reakce na recenzi:

hejkal - @ 23.08.2011

Ako to už býva, každé pravidlo má svoju výnimku a tou je pre mňa Abbey Road. Ako pri Beatles vždy, ani teraz nehodlám riešiť, nakoľko je jeho hudba odrazom doby. Podotknem však, že nakoniec to najlepšie tu platí do bodky. Tak do toho.

Come together je pecka! Podmanivý basový part, do toho Ringo ako vymenený, skvelá rocková skladba hneď na úvod? No toto. Something pokojne plynie a počúva sa skvelo, akoby stratila všetok cukor, ktorým v časoch hojnosti skupina nešetrila. A má k dobru aj „nevediacu“ pasáž. A musím vyzdvihnúť aj pasujúce gitarové sólo. Návrat do minulosti nesie názov Maxwell’s silver hammer, ale aj tu cítim vážnejšie vyznenie, ktoré môžem. Milujem rozkričané pasáže drsného slaďáku Oh! Darling, raz-dva-tri-dva-dva-tri, tak sa to robí! Octopus’s garden je taká frivoľná blbinka, ale paradoxne po predchádzajúcej skladbe pôsobí príjemne. A gitarové sólo je tiež fajn. Dostávame sa k niečomu ako blues rock, najlepšej skladby skupiny vôbec. Áno, I want you (she’s so heavy) vnímam na pomery Beatles dokonca progresívne (v zmysle ojedinelosti v ich repertoári, niet k nej veľmi čo priradiť). Ťažký spodok, rozžeravený vršok, skvelé vybrnkávajúce pasáže, do toho niečo ako Fleetwood Mac, navyše, skladba má takmer osem minút, takže príde aj na temnú gradáciu plnú šumenia a gitarových plôch a to je veru mäso! A useknutie v plnom behu je vražedné. Upokojenie prichádza s kúzelnou skladbičkou Here comes the Sun. Takto si predstavujem kvalitnú rádiovú produkciu, žiadnu Madonnu! Letargická skladba Because má v sebe kúsok splínu, ktorý jej pristane, You never give me your money spočiatku pokračuje v melanchólii, ale časom sa rozbehne a strieda veselé i (neveselé) pokojnejšie polohy. A dôjde aj na ráznejšie gitarové rockové pasáže, takže musím celok pochváliť a vrhnúť sa na druhú stranu pôvodného radenia skladieb, ktoré otvára ďalší „fleetwoodovský“ motív v úvode skladby Sun king. Nirvána, pohoda, pokoj, relax, samozrejme, pridáva sa aj nevtieravý uspávací spev. Aj lingvisticky nenadaný človek ako ja si všimne viacero jazykov, ale kým sa na to sústreďujem, už je tu ráznejšia klavírna skladba Mean Mr. Mustard. Aby som nezabudol, skladby sa tu vlepujú jedna do druhej, sú krátke, slovom, ide o akúsi koláž. Najrockovejšiu polohu zastupuje rýchla Polythene Pam, naopak, prériový pokoj obsahuje krátka, ale mnohoslovná She came in through the bathroom window. Jej pokračovanie v orchestrálnej Golden slumbers a hlavne v Carry that weight je chytľavé a spevné. Drsná The end obsahuje aj niečo ako bubenícke sólo, wow! Ale je to skvelá, takmer hard rocková vec. Gitarové odpovedajúce sóla sú parádne. Že končí v pokojnejšej polohe, jej na sile nič neuberá. Po chvíľke ticha sa ešte na poslucháča vylúpne miniatúrna akustická vsuvka Her Majesty a je koniec.

Jednoznačný vrchol v diskografii Beatles, album, ktorý ma oslovil ako celok hneď na prvé počutie a to jednoducho vezmem do úvahy pri hviezdičkovaní. Pozitívne vnímam aj dôraz na rockovejšiu stránku veci v kombinácii s ubratím všemožných polevových slákov a dychov. Plus sú tu skladby ako I want you (she’s so heavy), Oh! Darling, Come together a pod. Čo dodať.

P.S. Páči sa mi aj obal.