Reakce na recenzi:

Vjačeslaf - @ 11.01.2013

Je ťažké sa odhodlávať k písaniu čohokoľvek na adresu silnej štúdiovej labutej piesne veľkých „chrobákov“. No zároveň je to aj pomerne ľahké, nakoľko stále ide o hudbu a texty, ale predovšetkým o pocity z nich. Na Abbey Road som potreboval dospieť, dozrieť a pochopiť. Nie som odborník na texty, vonkoncom na hudbu. Ťažko povedať prečo mi nič, tento album, nehovoril v teenagerskom veku. Ale asi tým, že bol moc dospelácký, dokonalý, uhladený, prešpekulovaný (vtedy som si to aspoň myslel), možno profesorský. S odstupom času si uvedomujem, že je nádhernou, umeleckou výpoveďou štyroch zrelých umelcov, čo sa zavreli do štúdia, potriasli si egom rešpektujúc jeden druhého (aspoň po hudobnej stránke) a zahrali svoje dokonalé Zbohom.

John nás k sebe vábi prvou mega - skladbou Come Together. Presne takto nejako si predstavujem začiatok ich domnelého koncertu v prípade keby pokračovali ďalej. Činely a basový bubon mi sedia, ale ostané bicie, neviem prečo, mi znejú ako keby plakali – neviem možno to bol aj zámer. Inak krásne vyhrávky na gitare a krásna basa. Voľne sa prechádza do Something – kompozične chutnej, obľúbenej a vždy chutiacej hutnej torty. Človek má hneď chuť byť gitarou na ktorej Goeorge hral tento skvost. Ako človek počúvajúci ušami oceňujem, že pri Maxwell´s Silver Hammer neskĺzli k nudnému klišé, ako pri When I´m sixty-four v Stg. Pepperovi. Táto úsmevná vecička vyčarí len úsmev na tvári. Keby som chcel jasne žene naznačiť a presvedčiť ju v hodine 12tej o tom, že som to ja, ktorý je pre ňu ten pravý, tak jej proste zaspievam Oh!Darling. Otázne je, či by to v mojom podaní zbaštila, lebo na Paula len tak niekto nemá. Octopus Garden neberiem príliš vážne, ale v podaní Ringa je to klasika, ktorú vidím na nadranné pochody domov po vydarenom záťahu. Prvú stranu uzatvára presný direkt na oko = čisté K.O. I Want you (She´So Heavy). Takú skladbu plnú napätia a naliehavosti som ešte asi nepočul. Až mám chuť sa plaziť po blate, sklenej vate, špendlíkoch, po skle chodiť ako John McLain, na chrbte vrece zemiakov a trpieť. To unisono spevu a gitary je balzam. Plus basová linka a celkovo ponurá ale burácajúca sila celej skladby – no proste neobdobný unikát.
Opozitom konca prvej strany je začiatok druhej. Here Comes The Sun by som mohol počúvať stále. Milujem tam tú akustickú gitaru a dokresľujúce prvky v celej piesni. Pôsobí ako moment prechodu zo severnej strany kopca na južný, kedy vás z pocitu chladnej temnoty vyslobodí prúd teplých lúčov. Pri Because sa mi chce plakať a neraz sa to aj podarilo. Alebo sa človek po jej vypočutí teší domov a je rád z toho, čo doma má. Napriek zjavnej clivosti je Because nadčasová, až ma z toho stále mrazí – každý si z nej môže však vybrať to SVOJE. You Never Give Me Your Money je pôsobivá osobná spoveď, ktorá otvára dvere blížiacej sa zmesi na seba nadväzujúcich častí, hlavne jej záver je zaujímavý. Sun King má pre mňa trošku floydovsko-yesovskú náladu ale tie vokály ma uisťujú, že stále leziem po zemi. Zmes jazykov je celkom vtipný. Je dobré, že Mean Mr. Mustard je taká krátka spolu s Polythene Pam, hoci Pam je ovela silnejšia a hudobne zmysluplnejšia ako pán Mustard. Človek možno ani nepostrehne, že je v letku v She Came In Through the Bathroom Window, pokračujúcou svetlicou s logickou nadväznosťou k téme. Prichádza, pre mňa, vrchol všetkého, čo som od Beatles počul: Goldem Slumbers. Je mi však strašne ľúto, že trvá tak krátko. Ale nakoľko je súčasťou veľkého celku, beriem to, hoci srdce aj hlava by chceli viac. Nákazlivo sa album blíži do predfinále spevavou Carry That Weight s plynulým prechodom do The End. Chlapci sa tu vyhrali dosýta, hýriac oduševnením a dôvtipom. Her Majesty je milá gitarovačka, ktorá zjemní trpký koniec nesmrteľného umeleckého diela. Žiaľ potom je už vážne koniec.
Neskoro objavené, ale vďaka za to. Radšej neskôr, ako nikdy. Beatles sa týmto posunuli, hlavne pre mňa na umelecký vrchol. Nepopierateľne. Samozrejme celé ich dielo je pozoruhodné, no ako celok, bez urážky, Abbey Road pôsobí ako tatko rozprávajúci príbeh deťom, ktoré ho sediac počúvajú s otvorenými ústami.