nowhere_man - @ 23.01.2010 | #

Double fantasy návrat Johna Lennona po piatich rokoch. Škoda, že sa nikdy nedozvieme, kam by sa vyvíjala jeho hudba. Ale toto album je skvelé. Samozrejme myslím tým Lennonove skladby, pretože je to spoločné album Yoko a Johna. Ja osobne mám verziu, kde sú len Lennonove skladby (Double Fantasy a Milk and Honey). Nádherná (Just like) Starting over, ťaživá I´m losing you, melodická Watching the wheels, krásna a známa Woman. To sú vrcholné diela Johna Lennona. Ale aj ostatné skladby sa mu podarili (Cleanup time, Beautiful boy, Dear Yoko a aj ním spievaná skladba od Yoko Every man has a woman who loves him). Škoda teda len, že stihol tak málo, ten pošahaný Mark Chapman - to nikdy nepochopím...

Mayak @ 11.12.2013 11:37:05 | #
...opäť to najvýstižnejšie "trafil" Matouš ... ja si tiež uvedomujem určitú diferenciáciu medzi tým, ako zbohatlícky a pôvodne rebelujúci muzikant nakladá so svojim majetkom a aké sú jeho verejné aktivity, keď má už mimo prachov a istého mediálneho vplyvu aj istú "moc", či vplyv na všeobecné spoločenské dianie. Je rozdiel medzi Geldofom, Claptonom, Cooperom, ale aj trebárs Bonom (U2) na jednej strane ... a práve Jaggerom, Watersom, či práve tendenciou, ktorou sa začal uberať nebohý Lennon - na strane druhej...
A iste oveľa civilnejšie a prirodzene ľudskejšie pôsobia "nezbohatlíci", ako sú Neil Young, Peter Hammill, Jaz Coleman, Michael Gira, etc., etc., ..., ktorý "našťastie" závratne nezbohatli a súbežne stále aktívne tvoria a majú stále ešte aj istú dávku invencie (čo o Jaggerovi , či Watersovi dávno nemožno povedať, tí žijú len a len z minulosti)...