Reakce na recenzi:

hejkal - @ 06.08.2009

Po sólovom albume Henryho, ktorý vôbec nechcela skupina vydať pod svojim menom, ale vydavateľ dúfal, že takto to pôjde ľahšie na odbyt, sa skupina Spooky Tooth prakticky rozpadla. Mike Harrison plánoval vydať sólový album, dokonca si zapožičal Grease Band od Joe Cockera (mimochodom, správne po slovensky sa cudzie mená môžu písať až trojako – neskloňovať Joe Cocker, skloňovať posledné meno Joe Cockera a skloňovať všetky mená Joea Cockera, obvykle používam tretí variant, ale tu sa mi viac hodil druhý. Koniec jazykového okienka.), avšak zmluva s vydavateľstvom bola nekompromisná, Spooky Tooth museli vydať ešte jeden album. A tak sa zrodil The last puff featuring Mike Harrison. Ako spomína sám Mike, nemal vlastne ani pripravený vlastný repertoár, takže, paradoxne, nahral skladbu od bývalého kolegu Wrighta a zvyšok si nechal dodať od ďalších spoluhráčov. Takže výsledok obsahuje dosť coverov a niektoré sú navyše priamym jammovaním zo štúdia (napr. Beatles-pozitívna I am the walrus, ktorú vôbec neplánovali hrať, ale keď už s tým niekto začal, tak ju dorazili a hit bol na svete). No, historický exkurz písaný investigatívno žurnalistickým štýlom mám za sebou, takže hor sa na muzičku.

Už zmienená pecka I am the walrus od Beatles patrí k vrcholu celej tvorby skupiny. A The wrong time pokračuje v tvrdej polohe, spev je neskutočný. Pohodovka Something to say by sa v rádiách nestratila (však je to taktiež Cockerovka). A vlastne, to platí aj o zvyšku, jemnospevnej Nobody there at all, sladkej Down river, bluesovej pohode Son of your father a záverečnej posadenej The last puff.

Bonusy vhodne dopĺňajú nerušenú atmosféru bez väčšieho vzruchu (aj keď posledné dva sú dosť dobré, všakže).

Album obsahuje dve perfektné skladby (prvé dve), ale zvyšok ma až tak neberie, takže toto sú slabé tri hviezdičky. Zaujímavé je, že môj otec tento album zbožňuje, takže koľko ľudí, toľko chutí.