Spooky Tooth - The Mirror (1974)
Reakce na recenzi:
hejkal - @ 07.01.2023
Zrkadlo, zrkadlo, povedz že mi...
Spooky Tooth bola (a vždy bude) jedinečná kapela. Svoj rockový prejav zaobalila do svojskej, neopakovateľnej a podmanivej garderóby, ktorú nejeden rockový fanúšik (nezávisle na pohlaví) túžil vyzliekať zas a znova. Prvá polovica 70. rokov minulého storočia by bez nej bola chudobnejšia ako Somálsko. Posledný album, ktorý vydala, The Mirror, bol zároveň prvým, na ktorom nehral Mike Harrison. Ako to dopadlo?
Dobre! Kapela prechádzala kontinuálnymi zmenami zostáv, v tejto hral už len jeden pôvodný člen Gary Wright a jediný stály člen od roku 1972, Mick Jones. Okrem nich sa do zostavy prikmotrila rytmika Burke-Graham a za mikrofón sa postavil Mike Patto, frontman skvelej jazzrockovej skupiny Patto. Už len preto ma tento album mátal v snoch a chcel som ho mať doma.
Nebolo to ľahké, samostatné vydania na CD sa datujú do počiatku 90. rokov a ušli mi. Prakticky až v roku 2015 bolo možné album opäť kúpiť, buď v komplete The Island Years alebo aj samostatne. Trvalo to, avšak čakanie sa vyplatilo!
Akékoľvek pochybnosti, ktoré by azda podupali natešenú myseľ, sú nemilosrdne vytlačené policajným kordónom zvaným Fantasy Satisfier. Tento vynikajúci spevný hardrockový kúsok akoby vypadol z pera James Gangu, nečudo, že album bol primárne orientovaný na americký trh. Napokon, Wright sa po rozpade kapely v USA zabýval nadlho a vyjadril sa, že v Británii sa mu prestalo páčiť. Nemal na mysli počasie, ale situáciu v hudobnom priemysle, ktorá začala pripomínať obety pre Molocha. Nástup glam rocku mu tiež na nálade nepridal. Vráťme sa však späť k muzike, čo sa šíri z reproduktorov.
Masívna klávesová lavína osviežuje klasickú posadenú „spookytoothovinu“ Two Time Love, pokojnejšia balada Kyle neurazí, ale osobne ma ďaleko viac baví rockový nárez Woman And Gold. To je muzika podľa môjho gusta! Príjemne sa počúva aj jemne sfunkovaná záležitosť Higher Circles i naliehavá zvodkyňa Hell Or High Water. Album nemá slabé miesto, všetko odsýpa a znie, akoby refrén skladby I‘m Alive tvoril motto celého diela. Záverečné napätie si pre seba ukradla titulná skladba s miestami až monumentálnou atmosférou, nuž The Hoofer už iba nevtieravo uplynie a je to.
Vkus masového publika sa menil, poctivá rocková muzika si odbila svojich päť minút slávy a formácia Spooky Tooth ukončila svoju činnosť. Rozlúčila sa však najlepšie, ako sa dalo. Výborným rockujúcim dielom The Mirror!