Reakce na recenzi:

hejkal - @ 19.06.2010

Banquet, v poradí štvrtý album skupiny Lucifer’s Friend, mám asi tak dva roky. A počúvam ho rád. To, aby bolo jasno.

Pätica skladieb si pohodovo pláva v mori nadžezlého rocku. Tu sa ozvú dychy, tam si klavír zaspomína na prvú polovicu 20. storočia, inde si veslujú sláky a kdesi nad tým všetkým sa nesie dobrá nálada. K podobne orientovanej hudbe som si dlho hľadal cestu, ale ako náhle som ju objavil, tak mi Banquet pripadá ako vychodená a dôverná cestička v spleti hudobných krajov. Niektoré pasáže Spanish galleon silne pripomínajú o dva roky mladšieho vzdialeného príbuzného Strange new flesh od Colossea s poradovým číslom II. Niektoré pre zmenu starších príbuzných ako Chicago či Blood Sweat and Tears. A keď bubeník kdesi okolo desiatej minúty spustí svoje sólové sprevádzanie na ktoré sa naviažu ďalšie nástroje, je to bomba á la Lucifer’s Friend. Thus spoke Oberon je nádherná džez rocková balada, aké občas krásne vyčistia moju hlavu od prebytočných myšlienkových vší. Rýchlu sólovú medzipasáž ani nespomínam, hudobníci sú tu všetci zdatní, nuž načo nosiť chválu na progboard, kde aj tak všetci všetko dávno vedia :). Rock’n’rollová rýchlovka High flying lady-goodbye má evidentný prvoplánový hitový kabát, ale v rámci albumu sa dá zniesť, mierne ho spestruje. Dve gitarové minisóla po sebe sú perfektné. Dlhočizná Sorrow je totálne zadychovaná, tu by jeden potil krvavé slzy (v mierne inom poradí). Záverečná Dirty old town začína tuctovo, akustickým zafarbením, orchestrálne cukrovanie nechýba a celkovo je toho trošku moc, chcelo by to menej aranžérskych ambícií.

Výborný album na upokojujúcu náladu.