Reakce na recenzi:

Brano - @ 21.05.2009

Minulý rok vyšlo niekoľko veľmi zaujímavých titulov. Spomeniem napríklad švédski Beardfish a Karmakanic alebo austrálsku Unitopiu a ich čarovnú záhradu alebo izraelských progmetalistov Amaseffer, ktorí sa predstavili debutom Exodus: Slaves for life... a samozrejme nemôžem nespomenúť starých harcovníkov neoprogu- Pendragon,ktorí svojich fanúšikov poriadne prekvapili zmenou štýlu. Áno, Pendragon spolu s IQ a so skupinou Marillion v rokoch osemdesiatych sa postarali o znovuoživenie žánru, ktorý mnohí už pochovávali a považovali ho za prežitok. Tieto skupiny prevzali akýsi pomyselný štafetový kolík od legiend rokov sedemdesiatych. Prijali túto výzvu riskujúc, že aj tak navždy zostanú v tieni art rockových velikánov a že svojou tvorbou už neprekonajú zásadné artrockové diela z predošlej dekády. Tvorbu IQ a fishovského Marillion-u som bral bez výhrad, ale s Pendragonom som mal trochu problém. Vždy mi vadila ich prílišná uhladenosť a nasladlosť, akoby ich hudba bola zarámovaná v akomsi sladkom cukrovom rámiku. Tento dojem som mal najmä z vokálneho prejavu Nicka Barretta a z hry klávesistu Nolana. Pri počúvaní nového albumu Pure však už tieto pocity nemám. Barrett spieva úplne inak ako sme boli na neho zvyknutí, jeho prejav je naliehavejší a má väčší dôraz. Klávesy nie sú natoľko v popredí, ako tomu bolo v minulosti a poslucháč je príjemne prevapený tvrdými až metalovými gitarovými riffmi. Páni z Pendragonu prekonali sami seba a vymanili sa zo svojich osvedčených a zabehnutých postupov. Výsledkom je perfektný album, trochu temnejší ako sme boli u Pendragonu zvyknutí, čo však rozhodne nie je na škodu. Album Pure považujem za album roku 2008 v žánri neoprog a za vrchol tvorby skupiny Pendragon.