hejkal - @ 16.12.2010 | #

Steppenwolf je na rockovom nebi unikát. Dokonca aj dnes, po viac ako 40. rokoch od vydania debutu, sa nájde veľmi málo skupín, ktoré by sa mohli nazvať ich klonmi. Kým Zeppelínov, Párplov, Hendrixov a podobných existencií je všade ako maku, prakticky som sa nestretol s tým, že by niekto o ľubovoľnej skupine vyhlásil: „Páni (ty vole, človeče,... doplňte si, čo je vám blízke), to je Steppenwolfovina ako vyšitá!“ A pritom Born to be wild pozná snáď každý rocker na svete a aj hromada nerockerov.

Po nedostižnom debute skupina v rýchlom slede vypustila do sveta aj pokračovanie s výstižným názvom The Second (1968).

Album obsahuje niekoľko typov skladieb. Prvým typom sú veci s pracovným označením „Parný valec“. Tým kraľuje jedna z najlepších hard rockových skladieb všetkých čias, posadená tvrďárňa Don’t step on the grass Sam. Vystihnúť ten správny rytmus, do toho kláves z kategórie drvič múrov Jericha, do toho parádny Kay a jeho vražedne rockový hlas... Ako toto vtedy robili, to nechápem. Chápem však, prečo Odin obetoval oko za poznanie. Vážne neviem, ktorú z troch najlepších skladieb skupiny mám najradšej (ešte aj The pusher a Born to be wild, keby to niekoho zaujímalo). Typický vlčí prejav badať aj v úvodnej skladbe Faster than the speed of life dozdobený melodickým refrénom. None of your doing je presne takou skladbou, o akej som sa zmienil v úvode – toto je Steppenwolf, jediný a neopakovateľný.

Bluesovou atmosférou poslucháča opantáva harmoniková pecka Tighten up your wig. Väčšinovo akustické blues Disapointment number (unknown) žeriem, ten lenivý klavír ma prenáša kamsi do zafajčených barov USA (tomu sa hovorí výpravná hudba a nie orchestrálnym prvoplánovačkám na pozadí pozadia Bradda Pitta kdesi pred Trójou). Skladba utešene naberá na tempe a v tomto Steppenwolf fakt uznávam.

Osladená slákovina Spiritual fantasy načína kategóriu 60’s dobovín. Tam patrí aj veselá a svižná skladba s názvom 28.

Kategóriu „Hit hodný singlu“ zabezpečuje Magic carpet ride. Ozýva sa hádam v každom americkom filme, kde sa tvária, že toto sú šesťdesiate roky kdesi v miestnom bare. Pasáž, kde znejú len hammondky a spevák, je majstrovským okamihom estetiky, akú v rockovej hudbe preferujem.

Záverečná kategória „všehochuť“ obsahuje štyri skladby, ktoré sú kontinuálne prepojené jedna do druhej. Melodická Lost and found by trail and error spojená s Hodge, podge, strained through a leslie, ktorá je pre zmenu spojená s Ressurection a tá pre zmenu s Reflections, má v sebe kúzlo doby, ktorému podlieham bez odporu. Tiež patrí k tomu naj, čo sa na albume nachádza, hlavne, keď sa rozozvučí správne nenadužívaná harmonika, klávesy si schuti zasólujú a dôjde aj na Shake your moneymaker.

Aj druhý album Steppenwolf je parádny matroš pre milovníkov blues, hard a psychedelic-light rocku a jeho ignorácia progboardom oprávňuje čertov používať vidly. Dávam štyri a pol hviezdy, zaokrúhlim mierne nadol, debut je len jeden.

Phil Harmonic @ 20.12.2010 13:06:17 | #
Vyštvať? :-)
Keby aj, svet by sa nerozpadol. Nevšimol som si, že by nás pán "Filozof" obohacoval niečim pozoruhodným. Mrkol som sa na jeho "recenzie". Nič svetoborné. Hodne napovie aj jeho trojhviezdičkové hodnotenie albumu Demons And Wizards od Uriah Heep. Tvári sa ako znalec, ale pritom odrhovačku Easy Livin zaradil medzi jeho nejoblíbenější, pričom o fakt hodnotné kusy sa len ledabolo obtrel, alebo ich ani nespomenul.

Alebo skoro až až óda na stereotypnú, monotónnu, takmer až primitívnu "trojakordovku" Lady In Black z albumu Salisbury (skvěle gradovaná, odlehčená a zcelajistěvásrozezpívající hymna).
Filozofovať a mudrovať o hudbe, alebo pripomínať a opakovať už tisíkrát prežuté informácie, dokáže ktokoľvek s mierne vyšším IQ.

Neschvaľujem Apacheho slovník, ale každý svojim príspevkom prináša svoj názor a zároveň aj správu o sebe.
Web je plný anonymity a tým pádom je občas sprostý a aj vulgárny, tomu sa vyhnúť nedá. Urážať sa a byť dotknutý, ak mi niekto vynadá do debilov, to by ma ani nenapadlo, hlavne nie na nete. :-)))