bullb - @ 24.07.2017 | #

Kedysi v polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia sa ku mne dostala táto nahrávka. Popíšem moje vtedajšie pocity: Podľa dostupných materiálov je to vraj hard rock made in USA, veľmi žiadaní a populárni.
Prvé počutie: Žiadne ťažkotonážne gitary, ale ľahučká a hravá gitara vynikajúco sólojúca. Výborná vymakaná basová gitara a spievajúci bubeník! Jednoducho nič, čo by sadlo do vzorca hard rock v európskom ponímaní. Ale bola to láska na druhé počutie.
Pôvodne trio, a to veľmi zdatné (o čom svedčia live nahrávky) sa na tomto a aj na predchádzajúcom rozšírilo na kvarteto. Zdá sa, že to pomohlo, Craig Frost a jeho hra na hammondov organ k tejto muzike patrí.
Úvodná Shinin' On sa umiestnila ako singel na popredných miestach. Tu však musíme hovoriť o amerických a kanadských rebríčkoch. Európa bola zdržanlivá. To platí aj o albume.
Grand Funk sa nebáli prizvať dychovú sekciu do druhej skladby To Get Back In. Zobrali klasiku The Loco-Motion, ktorá po dlhých rokoch opäť bodovala v rebríčkoch. Vypaľovačky Please me a Gettin' Over You ukazujú klasickú tvár, ktorou sa preslávili. Siahli po „koreňoch“ v skladbách Mr. Pretty Boy a Little Johnny Hooker.
Mark Farner, Mel Schacher, Don Brewer sa stali mojimi sprievodcami po odľahlých končinách Ameriky. Dodnes.

Mirek Kostlivý @ 24.07.2017 14:40:28 | #
Zajímavé je, jak může ovlivnit názor na dané album to, které slyšíme jako první. U mě to bylo jednoznačně jejich druhé album Grand Funk, které jsem okolo roku 1972 slyšel asi poprvé. Když jsem ale zaregistroval tu vlezlou odrhovačku The Loco-Motion, u které mi zprvu vůbec nenapadlo, že ji hraje má oblíbená kapela, tak jsem jejich další hudební vývoj přestal sledovat.
Ale dneska mám jejich alba doma všechna. A ten jeden úlet, který kapele (a jistě i autorům skladby) zajistil pěkný finanční profit, jsem jim dávno odpustil.