Reakce na recenzi:

hejkal - @ 01.12.2008

Využívam možnosť copy paste a vraciam, čo som kedysi splodil. Áno, jedna z najzaujímavejších (a zároveň mnou osobne najviac preferovaných) skupín je tu.

Debut skupiny, kde hrá mnou zbožňovaný Carl Palmer, sa nesie v psychedelicko-rockovom duchu. Mám tu česť vlastniť CD, kde sú okrem anglickej verzie albumu aj tri skladby z americkej verzie, kde dohral gitaru John Cann (konkrétne do skladieb S.L.Y., Before tomorrow a Friday the 13th).

Ale po poriadku. Svojho času vyšiel v časopise Muzikus profil všetkých troch bubeníkov, ktorí hrali v prvej etape skupiny, a kde bolo konštatované, že čo bol Yardbirds pre gitaru, to bol Atomic Rooster pre bicie. Netreba dodávať, že sa s týmto výrokom úplne stotožňujem. Ba čo viac, hriešne si dovolím konštatovať, že Palmer z nich všetkých ukázal najmenej. Samozrejme, aj najmenej znamená dosť (hovoríme predsa o Palmerovi!). Sólový vstup v Decline and fall sa miestami dosť podobá na sólo v skladbe ELP Tank (ibaže má trošku horší zvuk).

Nick Graham bol zdatný spevák a dovolím si tvrdiť, že aj ako spoluautor zanechal na doske dosť. Neskôr v Skin Alley (predovšetkým na doske Two quid deal) sa človek neubráni dojmu, že počuje Atomic. :)

Vo všeobecnosti je celý album výborný. Neskutočne zaspievaný Banstead, krásna balada Winter, nářez Friday the 13th, čistokrvné blues Broken wings... Škoda slov, to treba počuť. A to najlepšie ešte len malo prísť. (Preto 4*)