Reakce na recenzi:

hejkal - @ 01.12.2008

Zmeny na postoch bubeníka a gitary (basa nahradená gitarou) mali za následok, že skupina posunula svoj štýl k hard rocku. Avšak na rozdiel od takých Deep Purple, Black Sabbath, Uriah Heep a pod., sa hudba Atomicov nedá jednoducho zaradiť. Ono je to totiž úplne jedinečné poňatie hard rocku. Neopočúvané aranžmá, jedinečné rytmy a melódie, máloktorá skupina bola tak originálna. Crane bol jedným z najosobitejších klávesákov, možno nie až tak virtuózny, ako napríklad Emerson, ale z hľadiska doprovodov, nápadov, postupov, sa mu asi nikto nevyrovnal.

Úvodná Death walks behind you je zaujímavou ťažkotonážnou skladbou, VUG je ukážkou gitarovej zdatnosti Canna, hitová Tomorrow night prekvapuje hrôzostrašným koncom, Seven streets je dodnes mojou najobľúbenejšou skladbou skupiny s výbornou melódiou, Nobody else je balada á la Winter a záverečná Gershatzer sa pýši geniálnym hard rockovým rifom a slúži ako predstavenie klávesáka a bubeníka. Hammond je parádny bubeník, ale konkrétne toto sólo nepatrí do top ten bubeníckych sól.

Fanúšikmi aj kritikmi považovaná za absolútny vrchol tvorby skupiny, u mňa len 4,5 hviezd, stále ešte je kam rásť.