hejkal - @ 03.12.2008 | #

Smrť Leona Wilkesona sa pravdepodobne podpísala pod výslednú nahrávku. Zvuk je studený, odľahlý a celkovo nepríjemný. Skladby sú nie príliš záživné a strácajú sa jedna v druhej. Existujú tu iba dve výnimky, Mad Hatter (pocta Wilkesonovi, ktorý celý život nosil zvláštny klobúk) a Jake, čo je rifová hard rocková skladba najvyššej akosti. Pre Skynyrd dosť netypická. Za absolútne zlo sa dá považovať bonusová skladba s Kidom Rockom, niečo ako najvýgrcnejší hard core na motívy Gimme three steps (po Steve Morsovi už druhá katastrofa, asi vždy, keď členom skupiny hrablo, išli zhovädiť práve tento song, ktovie, čím si to zaslúžil). Nepresvedčivý vstup do nového milénia a sklamanie nadšeného fanúšika. A existuje aj s bonusovým DVD, ktoré rovnako za nič nestojí, nejaký klip a pár kecov.

pito63 @ 14.08.2012 21:00:44 | #
No, na prvý raz to nebolo až také zlé.
Viem, že je to hudobne neporovnateľné, ale pre mňa sú štúdiovky Lynyrd Skynyrd od roku 1997 iba slabým odvarom toho, čo v tých rokoch vyprodukovala úderka Molly Hatchet.