Lynyrd Skynyrd - Vicious Cycle (2003)
1. That's How I Like It – 4:33
2. Pick Em Up – 4:20
3. Dead Man Walkin' – 4:30
4. The Way – 5:32
5. Red White & Blue (Love it or Leave) – 5:31
6. Sweet Mama – 3:59
7. All Funked Up – 3:33
8. Hell or Heaven – 5:14
9. Mad Hatter – 5:38
10. Rockin' Little Town – 3:36
11. Crawl – 5:09
12. Jake – 3:41
13. Life's Lessons – 5:59
14. Lucky Man – 5:35
15. Gimme Back My Bullets – 3:41 (bonus tr. featuring "Kid Rock")
Obsazení:
Gary Rossington – guitars
Billy Powell – keyboards
Ean Evans – bass guitar
Michael Cartellone – drums
Carol Chase – background vocals
Johnny Van Zant – lead vocals
Rickey Medlocke – guitars & vocals
Hughie Thomasson – guitars & background vocals
Dale Krantz Rossington – background vocals
Kid Rock – vocals in "Gimme Back My Bullets"
Smrť Leona Wilkesona sa pravdepodobne podpísala pod výslednú nahrávku. Zvuk je studený, odľahlý a celkovo nepríjemný. Skladby sú nie príliš záživné a strácajú sa jedna v druhej. Existujú tu iba dve výnimky, Mad Hatter (pocta Wilkesonovi, ktorý celý život nosil zvláštny klobúk) a Jake, čo je rifová hard rocková skladba najvyššej akosti. Pre Skynyrd dosť netypická. Za absolútne zlo sa dá považovať bonusová skladba s Kidom Rockom, niečo ako najvýgrcnejší hard core na motívy Gimme three steps (po Steve Morsovi už druhá katastrofa, asi vždy, keď členom skupiny hrablo, išli zhovädiť práve tento song, ktovie, čím si to zaslúžil). Nepresvedčivý vstup do nového milénia a sklamanie nadšeného fanúšika. A existuje aj s bonusovým DVD, ktoré rovnako za nič nestojí, nejaký klip a pár kecov.
reagovat
pito63 @ 14.08.2012 21:00:44
No, na prvý raz to nebolo až také zlé.
Viem, že je to hudobne neporovnateľné, ale pre mňa sú štúdiovky Lynyrd Skynyrd od roku 1997 iba slabým odvarom toho, čo v tých rokoch vyprodukovala úderka Molly Hatchet.
hejkal @ 15.08.2012 04:17:18
Pre mňa je to jeden z najmenej obľúbených albumov obľúbenej skupiny. Medzi Molly Hatchet a Lynyrd Skynyrd v 90. rokoch nevidím rozdiel, prví sú schematický až hrôza, druhí značne nevyrovnaní, ale keby som mal vybrať, tak úvod 90. rokov je v réžii Skynyrdov a jeden Devil's Canyon voči 1991, The Last Rebel, Endangered species či Lyve from steel town hovorí jasnou rečou. Teda, pre mňa, samozrejme. A ktorá skladba sa ti tu najviac pozdáva? To by ma zaujímalo.
pito63 @ 15.08.2012 06:25:59
Možno som to napísal trošku unáhlene, ale ak to odľahčím, tak po prečítaní recenzie som mal strach vložiť disk do prehrávača. Netvrdím, že je to vydarený album a hviezdne chvíle skupiny, ale úvod mi sadol, slušne som sa bavil, preto tá moja prvá veta. Aj z toho spojenia s Kid Rockom som čakal väčšiu hrôzu.
Je mi jasné, že Lynyrd Skynyrd sú pre Teba lepší. Albumy, ktoré si vymenoval, mám rád. Moja reakcia bola na neskoršiu tvorbu. Je mi jedno, či má Molinka rovnakú šablónu, ktorú používa na každom štúdiovom albume. Ak zoberiem "Twenty", pôjdem hore a opäť to trošku odľahčím, tak pri Lynyrdovi sa nemôžem dočkať konca, kým pri Molinke mám radosť.
hejkal @ 15.08.2012 06:43:00
Jasné, nemienil som to dajako ultimatívne, skôr mám pocit, že obe skupiny fičali rovnako, neskoršie diela (po roku 1997) majú zhodne menej výrazné (sem-tam nejaký záblesk). Fandím obom rovnako, nikoho nediskriminujem :) Molly Hatchet znejú drsnejšie, všakže?
pito63 @ 15.08.2012 07:01:11
Jasné, vystihol si to. Uvedomujem si, že moje príspevky k Lynyrd Skynyrd vyznievajú možno trochu nemiestne, akoby som im chcel ublížiť, ale nie je to tak, inak by som ich albumy nekupoval. Máš úplnú pravdu, Molly Hatchet sú drsnejší, mňa ich štýl fascinuje od momentu, kedy som si vypočul "Journey". Nie som hudobník, určite trepnem somarinu, dajme bokom škatuľky, ale ja na albumoch Lynyrd Skynyrd tie 3 gitary nikde nepočujem. Furt sa vznášam v nejakých oblakoch, ale moja predstava o troch gitaristoch je taká, že mi to musí doma roztrepať reproduktory. Viem, nie je všetko o sile, hluku, tvrdosti, ale ani o kudrlinkách a všelijakých fintičkách.
- hodnoceno 0x
- hodnoceno 1x
- hodnoceno 0x