Reakce na recenzi:

hejkal - @ 12.03.2010

Pretože pochybujem, že sa úplne každý čitateľ týchto slov štúral v histórii skupiny Savoy Brown, začnem túto moju kreáciu niekoľkými faktografickými údajmi. Koho to nebaví, nech pokojne preskočí na ďalší odsek. V roku 1973 sa skupina prakticky rozpadla, gitarista Simmonds spojil svoje sily so skúsenými hudobníkmi, Levertonom, Dillonom (obaja ex-Fat Mattress) a Andersonom (ex-Keef Hartley Band), ktorí v tej dobe odišli zo skupiny Hemlock (vydala jeden album). O chvíľu sa k nim pridal hviezdny gitarista Stan Webb (ex-Chicken Shack), a tak sa rozhodli, že sa pomenujú Boogie Brothers. Zakrátko prišli na to, že visačka Savoy Brown má predsa len nejaký ten zvuk, takže vznikla jej ďalšia radovka. Tri gitary, priam hviezdna zostava, to by nemuselo byť márne.

A nie je.

Prvá skladba sa ťažkotonážne valí a je pecková. Ľubovoľný Highway blues nikdy nepadol tak ťažko. Aj Me and the preacher je skôr v pomalšom tempe, ale nie je to slaďák! Výrazným prvkom je Simmondsov slide. Zo skladby sála pohoda a tá sa nachádza aj v slaďáčiku My love’s lying down. Harmonika, blues až na dreň, You don’t love me je jediná nepôvodná vec na albume. A po nej nasleduje krásna akustická skladba Always the same. Južanské boogie Everybody loves a drinking man sa priam núkalo, keďže zostava mala trojicu gitaristov. Je to veselá vec, presne v duchu názvu. Na záver nastupujú ťažké kalibre, hrmotná Rock’n’roll star, titulná gitarová smršť Boogie brothers a úplne nakoniec zlatý klinec predstavenia, krátky inštrumentálny blues pre tri gitary, Threegy blues.

Výborný album plný namakaných gitár a hutného spevu by nemal chýbať nikomu, kto má modrúsovú (z ang. blues) krv. Pre milovníkov pomalších, až hardrockových temp je to navyše jeden z najlepších počinov vôbec.