Reakce na recenzi:

hejkal - @ 28.01.2009

Rory je viac cenený naživo a po vzhliadnutí jeho videoprodukcie chápem prečo. Musel to byť nezabudnuteľný zážitok. Live in Europe načne svižný blues rock Messin’ with the kid. Nastupuje vrcholná vec, Laundromat, v živom prevedení o niečo brutálnejšia. Harmonika sa lenivo rozoznie, predznamenávajúc tiahly blues I could’ve had religion. Ak by niekto chcel vedieť ako hrať na španielke parádne sóla, tak Pistol slapper blues je priam učebnicový príklad. Toto je prvá skladba, ktorú som od Roryho počul a videl (z Beat clubu, myslím) a dodnes z nej padám na zadok. To je pesničkár a nie Dylan! (Nič proti Bobovi) Naživo je Rory viac upnutý k blues než na albumoch, kde dáva voľnosť svojim rockovým chúťkam (aspoň v prvej polovici 70. rokov), takže nasleduje Going to my hometown, hraná na mandolíne. A elektrický blues In your town tiež nemôže chýbať. Koncertne patrične natiahnutý. Dvojica bonusov sa nesie v pomalom bluesovom tempe, What in the world v úvode rozozvučí harmoniku a potom sa pridá skupina prinášajúca pohodu do rozbehaného života. Album zakončuje svižná bluesovka Bullfrog blues, jedna z najlepších Roryho interpretácií tradicionálov vôbec.

Parádny živák, ale ja mám radšej Roryho štúdiovky, preto za 4,5 so zaokrúhlením dole.

P.S. Mimo recenzie, bubeník Wilgar Campbell je mojim favoritom zo všetkých, čo kedy hrali s Rorym.