Gallagher, Rory - Live! In Europe (1972)
Reakce na recenzi:

Rory je viac cenený naživo a po vzhliadnutí jeho videoprodukcie chápem prečo. Musel to byť nezabudnuteľný zážitok. Live in Europe načne svižný blues rock Messin’ with the kid. Nastupuje vrcholná vec, Laundromat, v živom prevedení o niečo brutálnejšia. Harmonika sa lenivo rozoznie, predznamenávajúc tiahly blues I could’ve had religion. Ak by niekto chcel vedieť ako hrať na španielke parádne sóla, tak Pistol slapper blues je priam učebnicový príklad. Toto je prvá skladba, ktorú som od Roryho počul a videl (z Beat clubu, myslím) a dodnes z nej padám na zadok. To je pesničkár a nie Dylan! (Nič proti Bobovi) Naživo je Rory viac upnutý k blues než na albumoch, kde dáva voľnosť svojim rockovým chúťkam (aspoň v prvej polovici 70. rokov), takže nasleduje Going to my hometown, hraná na mandolíne. A elektrický blues In your town tiež nemôže chýbať. Koncertne patrične natiahnutý. Dvojica bonusov sa nesie v pomalom bluesovom tempe, What in the world v úvode rozozvučí harmoniku a potom sa pridá skupina prinášajúca pohodu do rozbehaného života. Album zakončuje svižná bluesovka Bullfrog blues, jedna z najlepších Roryho interpretácií tradicionálov vôbec.
Parádny živák, ale ja mám radšej Roryho štúdiovky, preto za 4,5 so zaokrúhlením dole.
P.S. Mimo recenzie, bubeník Wilgar Campbell je mojim favoritom zo všetkých, čo kedy hrali s Rorym.
@ 10.02.2012 19:27:46 | #
Ac mam taky radsi studiovy alba nez zivaky, tak Roryho povazuju za jednu z mala vyjimek, kdy je tomu presne naopak. Osobne se mi RG libi mnohem vic zive, pricemz jeho studiovky naopak osobne nijak moc nemusim - na muj vkus vetsinou dost obycejnej, nemastnej neslanej bluesrock - ani ryba ani rak (ale osobne nejsem fanda bluesrocku). Nektery jeho studiovy alba jsou lepsi nektery horsi (z kazdyho jeho studiovyho alba bych si udelal vyber - z nekteryho polovinu songu, z nekteryho treba jen 2).
Tenhle zivak je podle myho taky to nejlepsi co kdy RG udelal. Snad jedine tady je do morku kosti slyset ta jeho proslula irska syrovost a divokost! To, jak mu jeho studiovy nahravky jedna nejmenovana nahravaci spolecnost po leta komercne "upravovala" povazuju naopak za zlocin. Ostatne to samy jsou nektery alba taktez irskejch Thin Lizzy, jejichz produkce mela evidentne za ukol "vyrobit" pouze libivej a podbizivej odpad.
Ostatne pod. pripad je treba Gary Moore - jediny jeho album co stoji za poslech je jeho rannej zivak "Back On the Streets". Ostatni jeho alba je podle myho nazoru poze komercni kupa sracek majici za ukol jediny - bodovat v US hitparadach - zvednout zisky nahr. spolecnosti ktery se kdysi upsal (penize jsou holt penize).
Moje hodnoceni alba "Live in Europe" = jako jeho jediny = opravdu poctivejch 5*