Reakce na recenzi:

hejkal - @ 02.02.2009

Ak niečo dokážem oceniť, tak je to schopnosť nájsť svoj štýl a držať sa ho bez toho, aby sa človek okato vykrádal. Rory to dokazoval od začiatku svojej kariéry a aj na sklonku 70. rokov tomu nebolo inak. V roku 1979 sa stalo niekoľko významných činov, ktoré ma ovplyvnili. Okrem banálneho činu mojich rodičov, vďaka ktorému som uzrel svetlo sveta (a horko zaplakal, ako každé bábätko) sa udiala aj podstatnejšia vec. Rory sa pustil do Top priority.

Úvodná skladba Follow me je neskutočná pecka. Refrén má mňamkovú melódiu, celá vec je živá ako zástup batoliat obklopených hračkami. Slovom, nádhera. Avšak nasledujúca Philby, to je vec z kategórie absolutórií. Gitarový rif jak sviňa, Roryho naliehavý vokál (jéjéjé nikdy neznelo tak presvedčivo), čo dodať. Chcel by som mať tisícinu jeho talentu na skladanie skladieb. Vec takpovediac hitová, to je Wayward child. Opäť je to rýchla rocková záležitosť s výrazným melodickým vkladom. Po toľkej jazde dobre padne ťažký blues Keychain. Svižná At the depot dá vyniknúť Roryho hre slideom. Čo sa dá povedať o geniálnej Bad Penny? Je to moja najobľúbenejšia skladba od Roryho (nič si z toho nerobte, že ste to už párkrát čítali) a viac už nenapíšem, pretože ani tisíc superlatívov sa nevyrovná skutočnosti. Mohutná naháňačka s menom Just hit town nenechá nikoho vydýchnuť ani na sekundu. Úplne z toho cítiť Roryho uponáhľané presuny z koncertu na koncert. Posadený ťažkotonážny blues Off the handle nemá, ako vždy, chybu. Záverečná Public enemy no.1 trošku funkuje a je zaujímavou bodkou za veľkým dielom.

Bonusovky sú v znamení ráznej rockovice. Hell cat je pohodová skladba, v origináli sa nachádzala aj na platni Jinx. Vynikajúca naliehavá pecka je The watcher. Má výrazné melodické motívy a už tradične plechový bonusový zvuk.

Hviezdami sa šetriť nedá.