Reakce na recenzi:

hejkal - @ 10.08.2010

Z tohto albumu som donedávna poznal tak dve-tri skladby, ale jeho status (progboard v tom tiež zohral svoju úlohu) ma nakoniec nahlodal, a tak som investoval do čerstvého vydania od Union Square Music (SALVO).

Jednou zo známych skladieb je úvodná Hair of the dog. Nikdy ma veľmi nebrala a ani po napočúvaní albumu sa na tomto pocite moc nezmenilo. Proste skladba typu „človek milión“. To pripomienka „Zeppelinovského obdobia“ s názvom Miss Misery je už iná káva. Správne vytvrdená, akurátne posadená, nekompromisne vykričaná a aj iné slovné spojenia mi napadajú, ale budem sa krotiť. Aby sa nepovedalo, že album je vyrovnaný, zaradili Nazareti za túto bombu nezáživného slimáka Guilty. Vlastne chápem, prečo ho neskôr obetovali v prospech Love hurts. Zeppelin je späť, Changin’ times nebudem prirovnávať k Black dog, aby ma nikto nemohol obviniť zo zaujatosti... Takýto Nazareth môžem. A keď už som pri mojich môžem, v závere obsahuje veľmi peknú melodickú pasáž, ktorá pozvoľna graduje a počúva sa strašne dobre. Dvojskladba Beggar’s day/Rose in the heather je tiež parádna záležitosť, ešte aj v robote sa pristihnem, že kývam hlavou do rytmu a tvárim sa tvrďácky (čítaj „dosť divne“ – dobre, že mám samostatnú kanceláriu, aspoň sa mi nikto nesmeje). Mrzí ma, že Nazareth zlyháva v bluesovej (miestami to znie ako nepodarený Lynyrd Skynyrd) Whiskey drinkin’ woman. Táto skladba sa im veľmi nevydarila a keby nebolo Guilty, bola by najslabším kúskom na Hair of the dog. Našťastie, všetko sa mení pri záverečnej Please don’t judas me. Pre mňa vrchol albumu. Pomalá, citmi pretekajúca skladba s mohutným gradovaním bez obvyklého zrýchľovania tempa alebo nadmerného pridávania nástrojov či siahodlhých sól, som namäkko. Človek zavrie oči a nechá sa unášať melanchóliou, spomienkami... Nádhera.

Hodina matematiky: 4 výborné skladby + 2 normálne skladby + 1 slabota = 4 hviezdičky. Album sa mi páči, kúpu neľutujem.

Bonusov je na tomto vydaní celá kopa. Okrem Love hurts (ktorá sa mi neopočúvala, asi preto, že Nazareth moc nepočúvam) stojí za zmienku hlavne Zappova Road ladies, prítomná naživo z BBC. Takto má vyzerať blues! Z BBC je tu ešte Hair of the dog, Holly roller, Teenage nervous breakdown a This flight tonight. Pre úplnosť dodám, že My white bicycle, Holly roller a jeho béčko, Railroad boy (obsahuje aspoň náznak tvrdosti) dopĺňajú celkovú mozaiku bonusov, ktoré, až na nejaké tri skladby moc nemusím a zbytočne kazia výborný dojem z dosky. Ešte, že sa dá preskipovať rovno k Road ladies.

P.S. Obal sa mi páči veľmi-preveľmi.