Reakce na recenzi:

PaloM - @ 05.04.2009

Na začiatok sa priznám, že sólovú tvorbu Iana Gillana som donedávna nepoznal a zámerne vynechával. Jednoducho, z prívalu inej hudby nezostal na neho čas.
Záujem vyvolalo až posledné CD (2009) a po ňom výzva priateľa, čo poviem na ostatné a najmä prvé 3 albumy.
Je ťažko hodnotiť umelca, ak je roky zaškatuľkovaný ako hard rocker. Ak sa však človek dokáže oslobodiť od predsudkov, špeciálne pri tejto tvári Gillana zrazu príde pocit úžasu nad dokonalým dielom. Do uší vstúpi záplava nádherných kompozícií v džezrockovom štýle, skladba za skladbou plné nápadov, muzikantských srandičiek, zvláštnych aranžmá, to všetko korunované vrcholným speváckym výkonom. Len jedno album urobilo na mňa podobný dojem, Santanov Caravanserai (1972). Myslím, že u oboch boli hardrockoví fanúškovia sklamaní v čase vydania. V podstate som šťastný, že podobne ako "fúziový" Santana pred pár rokmi, tak i tento Gillan sa mi dostal až teraz do rúk. Vtedy by som im nerozumel.
Na CD nie sú hity, nie je to kulisová hudba. Stojí za to nájsť si 40 minút k pozornému posluchu.
Vďakabohu za internet, lebo po vypočutí "testovacej vzorky" je Clear Air Turbulence jasným objektom záujmu pre doplnenie zbierky orginálnych CD.
Neviem, či ešte inému sólo Gillanovi priradím 5 hviezd.