hejkal - @ 23.04.2009 | #

Can you get that together?:
Rázna skladba, má rockovú priamočiarosť, symfonický podmaz, melodický spev, slovom, klasika od Jonesy. Gitarista je vynikajúci, čo dáva najavo tak dlho, až má skladba takmer 9 minút. A dychár mu zdatne konkuruje, spolu s basákom a bubeníkom. Istý funky džezový nádych sa skladbe tiež nedá uprieť.

Waltz for yesterday:
Veľmi pokojný spievaný úvod má v druhej polovici dobré blues rockové gitarové sólo, okolitá scenéria symfonična je už klasika.

Know who your friends are:
Pohodová živá skladba, v podstate priamočiara rockovica s melodickým dôrazom. A nebola by to správne progresívna skupina, keby v druhej časti skladby nebola výrazná zmena nálady.

Growing:
Titulná skladba je hravá, opäť skôr rocková, než priveľmi artová. Hoci od stredu je tu prítomná nevyhnutná kompozičná všehochuť.

Hard road:
Funky rock, džezovo uletené sóla (čo je tiež klasická značka Jonesy), normálka.

Jonesy:
Takmer 12 minút? Nečudo, že v úvode sa do toho oprie mellotron a haluzná zmes ďalších nástrojov. Free (džez?) jak brav (taký ten žijúci nadivoko, samá žranica, hnoj, slopanie a chrochtanie blahom), svojim spôsobom je to vybočenie z doterajšieho priebehu albumu, asi sa na záver rozhodli, že dosť bolo komponovania a veselo si zadžemovali.

Sumár:
Ďalší výborný album mixujúci všetko možné, pričom si udržiava konzistentnosť a relatívnu priamočiarosť.

stargazer @ 28.03.2021 15:40:04 | #
Progboard nějak zamrzl, co se týče recenzí na nová nebo staro-nová alba, tak jsem šel vedle ke konkurenci a ta mi nabídla hodně, co dohánět v poslechu. Jednou z takových skupin /co dosud neznám/ z první poloviny sedmdesátých let je kapela Jonesy.
Groving je album, které mi sedlo na první poslech. Něco jako prdel na hrnec. Prostě tady je trochu toho jazzrocku, který tak miluji. Je mi bližší, než album Keeping Up..., které je ovšem taky velmi skvělé.