Brano - @ 25.07.2010 | #

Keď som sa dozvedel o odchode klávesáka a hlavného aranžéra Martina Orforda z IQ, priznám sa, že som mal obavu o budúcnosť tejto skupiny. Neskôr som však počul hru nováčika Marka Westwortha a všetky moje obavy sa rozplynuli ako dym vo vetre. Minulý rok v novembri v jednom e-shope som objavil toto cd v akcii za výbornú cenu 10 eur. Takže som to objednal a kúpil naslepo. Občas tak robím... viem, že sa to nemá, ale toto iracionálne správanie je skoro vždy pekelne vzrušujúce. Nechcem sa chváliť, ale tak na 90 percent mi to vždy vyšlo :-). Je treba dať aj na intuíciu. Titulná skladba Frequency je skutočne skvostná. Na úvod morzeovka a hlas z rádia prechádzajú postupne do mohutnej klávesovej steny v štýle Tonyho Banksa a do toho skvelý nekompromisne ostrý basový riff. A som na vrchole blaha. Vidíte ako málo stačí niekomu ku šťastiu? Presne toto som od IQ čakal a moje želanie mi splnili do bodky. Album nemá slabé miesto, dokonca má niekoľko povnášajúcich až orgastických pasáží, ako napríklad keď v Ryker skies Peter Nicholls spustí to svoje tajomné "welcome hero in ryker skies..." pôsobí to ako z iného sveta, ako z inej galaxie. Album mám doslova "prežutý" , poznám naspamäť každú notu, každý tón... a napriek tomu sa k nemu opakovane vraciam a stále mám pri počúvaní ten ťažko opísateľný smutno povznášajúci pocit a to od úvodnej sklaby Frequency až po záverečnú, trochu Collinsovsky znejúcu baladu Closer. S kľudným svedomím môžem zaradiť Frequency medzi také klenoty IQ ako sú Subterranea, The wake, Ever alebo Dark matter. Chcem však upozorniť tých, ktorí snáď očakávajú od tejto platne niečo novátorské a prevratno progresívne a neviem čo ešte... že budú sklamaní. IQ sa totiž hrdo uberajú svojou starou vyšliapanou cestičkou už dlhé roky a k mojej spokojnosti nemienia meniť smer (hudobný, nie ten ficov :-)). Hodnotím čisto subjektívne a možno nekriticky za plný počet.

Brano @ 27.07.2010 09:27:31 | #
Filozof:
Ja musím obracať každé euro,lebo slovenské koruny už nejaký čas nemáme.Sme totiž už v eurozóne a obracať slovenské koruny by mi už asi veľmi nepomohlo:-). Máš pravdu v tom,že je to otázka priorít,ale ak máš nejaký komplex z toho,že máš málo originálnych CD , tak ja ich mám v zbierke len nejakých cca 300 kusov a zvyšok hudby mám na audiokazetách.A môžem Ti povedať,že šťastie človeka nespočíva v tom, koľko má doma originál CD, ale v tom keď je spokojný s tým čo má(vlastní) a nezožiera ho túžba vlastniť ešte viac a viac...Treba sa niekde zastaviť,človek predsa nemôže obsiahnuť všetku hudbu sveta.Na to by mu nestačilo ani päť životov.