Reakce na recenzi:

hejkal - @ 26.01.2010

Tretí album Scorpions som nepočul ani nepamätám, intenzívna týždňová kúra však dopadla tak, že som schopný pridať k nej pár postrehov.

Celý by som ho charakterizoval dvomi slovami – melodika a priamočiarosť. Obidve vlastnosti sú pre pesničkový hard rock dosť dôležité. Scorpions počali svoju púť k širším masám umne. Svižné veci typu Dark lady, Top of the bill, Robot man a pod. si udržujú zdanie nekompromisnej rockovosti.

Melodická spevnosť titulnej In trance si zaslúži samostatnú zmienku. Jasná hitovka striedajúca akože slaďáčikovú slohu a načančaný refrén, neviem prečo, ale skupiny tohto typu to vždy zo začiatku dokážu udržať v polohách, ktoré nevyvolávajú smiech a ani z toho necítiť priveľmi „násilia“. Väčšinou im to nevydrží, ale vďaka aspoň za to, že existuje niečo ako prvotné nadšenie.

Na druhej strane sú slaďáčiky typu Life’s like a river, Living and dying, Evening wind a pod. Aj tu platí, že hard rockové skupiny to do prvej polovice 70. rokov zvládali podať presvedčivejšie, než v neskorších dekádach.

Album sa počúva ľahko a plynie bez väčších zádrhelov. Vzhľadom na to, že nahrávka má dobrý zvuk a dá sa pri nej robiť čokoľvek od umývania riadu po hlboké filozofické úvahy nad skrytými významami podielu čiernej farby na obale a vzrušivosti toku času v okolí čiernych dier mimo mliečnej dráhy, zaokrúhlim 3,5 vesmírnych hviezd smerom nahor. Koniec koncov, Vesmír je odzrkadlením boja dobra a zla. Aj keď by sa zdalo, že zlo má brutálnu prevahu (čierna), opak je pravda, na počiatku bola tma a aha, koľko je tam dnes svetlých bodov. Dobro vyhráva (ďakujem Alanovi Moorovi za túto myšlienku) a ja to musím odzrkadliť v hodnotení. :)