Reakce na recenzi:

hejkal - @ 01.06.2009

Trouble je svojim spôsobom prvý regulárny album skupiny Whitesnake. Vyšiel v roku 1978, čo u mňa budí vždy dôvody k obavám a nabáda k opatrnosti. Avšak...

Take me with you, snaží sa Coverdale presvedčiť nemenovanú „girl“ a s ňou aj poslucháča, že to zato stojí. A robí to presvedčivo, využíva k tomu celú skupinu a rýchly Deep Purple sound. Samozrejme, zvuk je o chlp uhladenejší, než v zlatom veku hard rocku (zač. 70. rokov), ale na rok vydania je to ešte fajn. Hlavný protagonista sa určite vzhliadol v neskorších dielach Bad Company, pretože nasleduje pomerne vlezlá Love to keep you warm. Som si istý, že nenáročné osadenstvo rádií tento takmer hitík mohol osloviť. Čo tu máme ďalej? Lie down (a modern love song) je jednoduchý živý rock’n’roll, ten pravdepodobne nikoho neurazí. Jediný cover na albume je od Beatles, volá sa Day tripper a je podarený. Skoro by som povedal, že vrchol albumu. Zvládnutý je aj vokadér, či ako sa to presne volá. Melodická a nadupaná gitarová vyhrávačka otvorí ďalší rýchlootáčkový Deep Purple hard rock, Nighthawk (Vampire blues). Rovnako ako aj predchádzajúca vec, ašpiruje tento kúsok na titul vrchol albumu. Do tretice prichádza melodická rádiovka The time is right for love, ktorá na rozdiel od Love to keep you warm funguje aj na mňa. A je to aj tým, že sa dosť podobá (najmä v refréne) na dobovú produkciu ďalšej legendy, Thin Lizzy. Titulná skladba chce byť posadený strednotempový hard rock, čo by sa jej aj darilo, nebyť zbytočne uhladeného zvuku. Tu sa pýta surový zvuk, už len pre ten názov, sotva možno čakať trable, keď si to cukruje o sto šesť. Napriek výhradám je to skladba s potenciálom. Svižný rokec Belgian Tom’s hat trick je gitarovou inštrumentálkou. Coverdale sa neozve, čo je plus, takže je to radosť počúvať. Pekný bubenícky rytmus načne Free flight, ďalšiu to variáciu na Deep Purple hard rock. Refrénový teplospev Free flight si však mohli odpustiť. Znovu by si to žiadalo o chlp surovejší zvuk. A záver dosky opäť sviští ako vystrelený náboj značky Deep Purple. Don’t mess with me je výborná vec, parádna bodka za celým Trouble.

Na remastrovanej verzii je ako bonus doplnené EP The snakebite, o ktorom píšem inde, každopádne je však výborným dovetkom a dôvodom k tomu, aby som si pri púšťaní Whitesnake vybral práve CD Trouble.

Whitesnake podľa mňa nemožno prirovnávať k minulým veličinám hard rockového neba, pretože neponúka nič nové nieto ešte nesmrteľné. Derivuje však presvedčivo, chcelo by to viac odvahy od producenta poriadne to ohuliť a nebabrať sa s uhladenosťou. Sám o sebe je to dobrý album a nemám problém ho ovešať štyrmi hviezdami.