Reakce na recenzi:

Brano - @ 08.06.2013

Bratia Gardnerovci spôsobili v deväťdesiatych rokoch poriadny rozruch na progrockovej scéne nielen ako Magellan, ale tiež úspešným hviezdnym projektom Explorers Club a nádhernou rockovou operou Leonardo - The Absolute Man.

Album Impossible Figures páni vydali len rok po silnom Hundred Years Flood, ktorý venovali bratovi padlému vo Vietname. Po krátkom efektnom, skôr filmovom rozbehu je tu absolútny nárez - Killer Of Hope. Neuveriteľne nadupaná desaťminútovka je skvostnou ozdobou tohto albumu. Nie je náhoda, že vydavateľstvo InsideOut vybralo práve túto skladbu na svoju kompiláciu najlepších progmetalových vecí, aké kedy vydali. Ak by neznalý poslucháč chcel vedieť, čo je to progmetal, tak odporučil by som mu jednoznačne túto skladbu. Je to výstavný kúsok vhodný do výkladu. Bach 16 má oproti Killer Of Hope kontrastný efekt. Jemná klavírna vyhrávka postupne rastie a je zavŕšená mohutným zvukom organu. Late for Church je ďaľšia divočina plná zvratov a nečakaných zmien. Zaujme ešte sedmička A World Groove svojou etnopestrosťou a hravosťou. A zvyšok je už len povinná jazda bez výraznejších nápadov.

Impossible Figure je v podstate dobrý album s pekným obalom. Ale Magellan majú na konte aj lepšie kúsky, napríklad taký Test Of Wills (1997). Hodnotím za 3,5* a kvôli Killer Of Hope zaokrúhľujem na štyri.