hejkal - @ 31.01.2010 | #

Priznám sa, nečakal som, že by ma UFO ešte niečím dokázalo prekvapiť. Pozitívne vyjadrenia na progboarde, na cdklube a pod. mi však nahlodali obvyklé ignorantstvo súčasnej produkcie a nakoniec som neodolal. Navyše, keď mi jeden metalista povedal, že je to také nejaké pomalé, to je vždy dobré znamenie, keď sa metlákom niečo rockové nepozdáva :).

Úvodný slide v Saving me, nasledovaný južanským boogie ako vyšitým, ma okamžite dostali. Vinnie Moore nemá chybu v prejave (to je jasné) a ani v pocitoch (to je prekvapivé), to by som do neho nikdy nepovedal. Iste, skoro vždy sa niekde tie šestnástinky a viactinky zjavia, ale vo všeobecnosti sa Vinnie drží viac výrazu než techniky.

Album má tri polohy. Tá blues-southern rocková je zastúpená, okrem úvodnej bomby, aj v On the waterfront, parádnej Rock ready, rozkolísanej Living proof a v hravej Villain & thieves.

Hard rocková (chce sa mi povedať, že párplovská, pretože spevák má miestami na staré kolená podobný hlasový prejav ako tiež starokolenný Gillan) poloha sa dostáva do popredia v nabudenej Hell driver, naliehavej Can’t buy a thrill, vytvrdenej Stranger in town a v bonusovej Dancing with St. Peter, čo je skladba, ktorá si zaslúži viacej slov. Je to najlepšia vec na albume, na prvý pohľad slaďáčik z davu podobných, plný očakávaných plačlivých gitarových vyhrávok, má však správne podkresľujúce klávesy a zvuk, ktorý sa nedá opočúvať. Navyše, refrén ma citovo zasiahol, nakoľko som na Vianoce prišiel o blízkeho človeka a táto skladba akoby vyvierala z môjho vnútra.

Tretia poloha, ľúbivá rockovosť, sa zjavuje predovšetkým v skladbách ako hitová Stop breaking down a sladulinká Forsaken.

Maximálne spokojný som so zvukom, znie súčasne, moderne a pritom nestiera štýl, v ktorom sa pohybuje. Takto by to malo vyzerať, keď niekto produkuje blues rock alebo hard rock. Dosť ma mrzí, že dnes sa veľa skupín priveľmi blíži k metalovému zvuku, v domnienke, že tak je to tvrdšie. Pche. Aj pomerne jednoduchá rytmika znie v tomto prípade živo a nabúchane, čo je pre skupinu typu UFO životne dôležité. Neviem, aký mal vplyv Vinnie na celkovú tvár skladieb, ale mám pocit, že je tu menší rozostup medzi gitaristom a prejavom zvyšku osadenstva, než tomu bývalo v 70. rokoch.

Záver - maximálna spokojnosť, pre mňa najlepší album skupiny, čo som kedy počul, dokonca aj pred dvojkou a Phenomenon.

hejkal @ 02.02.2010 18:51:25 | #
Tak ti predsa len odpoviem - z hudobného hľadiska som UFO popísal presne a ak s tým nesúhlasíš, hoď argumenty - rozober akordy, skladbu piesní, typy rytmov - dokáž mi, že sa mýlim a UFO nie je o jednoduchosti a priamočiarosti, z ktorej vyčnieva Schenker. Pouč ma o tom, čo tam podľa teba je a ja to nepočujem. V čom spočíva prínos ich hudby, okrem toho, že má vydareného melodickho gitaristu a dostatočne prístupnú pesničkovú formu, takže oslovuje masy (čo vôbec nie je negatívna vec, čo, zdá sa mi, celkom nechápeš). UFO počúvam od puberty, čo je síce iba nejakých 15 rokov, ale to stačí na to, aby som vedel, že mám iných favoritov z britského hard rockového hnutia. MP3 nepočúvam a ani nesťahujem albumy z netu. Som zberateľ a v mojej zbierke nemá internet miesto. To však nie je taký problém zistiť, nakoľko sa snažím o zveľaďovanie obsahu tohto webu už pár rokov. Pri všetkej úcte k profesionálnemu ufologovi nebudem nikdy viesť debatu tvojimi skvelými invektívami a ani nemienim trúsiť zasvätené reči o tvojich domnelých rokoch, formách výchovy, spôsoboch komunikácie a pod. z nejakého webového diskusného fóra. Prajem pekný večer.