Reakce na recenzi:

bullb - @ 12.09.2016

V tom istom roku, ako vyšiel sólový album Davida Gilmoura, vydal svoj sólový debut aj Richard Wright, hráč na klávesové nástroje Pink Floyd. Myslím, že hudobná nadvláda Rogera Watersa ukázala svoje ovocie práve v týchto dvoch sólových platniach. Nič lepšie sa nemohlo stať. Máme k dispozícii, ak by sa tak dalo nazvať, krásne rozkvitnuté a voňavé hudobné trvalky.

Wright so spoluhráčmi podobne ako Gilmour používa veľmi striedme hudobné prostriedky – klavír, akustickú gitaru, elektrickú gitaru s minimom efektov sprevádzanú účelnou rytmikou. Kapitolou samou o sebe je saxofón zohrávajúci hlavnú úlohu.

Mediterranean C , syntezátorový úvod s romantickým saxofónom a decentným podfarbovaním hammondiek. Gitarové sólo ako z rozprávky. Against the Odds. Úvod obstará španielska gitara, ktorú vystrieda Wrightov spev. Celá skladba je v pomalom tempe, ako keby bola pokračovaním prechádzajúcej. Táto malá piesňová forma končí opäť nádherným sólom akustickej gitary. Napätie, ktoré vytvára nepokojný klavír a sólojúci saxofón, neskôr aj nervózna gitara, to je inštrumentálka Cat Cruise. Summer Elegy, to je jeden z klenotov na platni. Úvodný sprievod klavíra a pokojný Rickov spev vystupňuje skvostné gitarové sólo. Všetko v pomalom, snivom tempe. Waves je ďalšou inštrumentálnou skladbou, kde ostinátna decentná gitara prejde do baladického saxofónu. Celé sa to zakončí zmenou tempa a nežnými tónmi saxofónu do decrescenda. Holiday. Opäť pomalé tempo a jasný ďalší klenot na platni. Rick civilne spieva smutný romantický text sprevádzaný motívom gitary a basovej gitary. Mad Yannis Dance. Ťažký opakujúci sa motív pretkávaný altovým saxofónom. Drop In from the Top je v rýchlejšom tempe s jednoznačnou rockovou náladou. Gitarové sólo patrí medzi najkrajšie, ktoré som počul. Pink's Song ako keby bola ďalšou časťou Holiday a pokračovala smutným textom, ktorý umocňuje flautové sólo. Funky Deux v hravom funkovom rytme nás upokojí, že nemusí byť všetko smutné. Život je predsa funky.

Počúvanie Wet Dream sa mi nezunovalo ani po dlhých desaťročiach. Je to romantická až baladická hudba podávaná s tichou virtuozitou. Tu je možná aj polemika, čo zanechá na poslucháčovi väčší dojem: jednoduchá, možno až jednotvárna hudba, alebo technicky náročný a dokonalý opus so snahou „ohúriť“ poslucháča. Myslím. že nie je na to odpoveď. Platí iba jedno: Wet Dream od Richarda Wrighta je nádherný hudobný sen.

pozn. V porovnaní v Gilmourom 1978 musím Wrighta s ťažkým srdcom hodnotiť za 4*.