Reakce na recenzi:

hejkal - @ 22.07.2009

Juicy Lucy som vnímal vždy tak trochu okrajovo. Na videokazetách z Beat clubu mal otec akúsi country skladbu, Na nejakom tematickom výbere si hovela skvelá Who do you love, ale inak sme u nás nič iné nemali. Otec ich síce celkom bral, ale platne ani kazety doma neprechovával. V podstate náhodou som sa v 90. rokoch dostal k debutovému albumu a bol som milo prekvapený. Aj napriek pozitívnemu kontaktu som opäť na Juicy Lucy zabudol, v záplave raritiek, ktoré sa začali vo veľkom objavovať na trhu, na Juicy Lucy neostalo času, peňazí, vôle – napriek pozitívnym poslucháčskym skúsenostiam som nepociťoval horúčkovitú túžbu ako pri tých, často zvukovo a možno aj poslucháčsky menej prívetivých klenotoch z hlbín zabudnutých zákutí 70. rokov.

CD Tempest to všetko zmenilo, spieval tam mohutný Paul Williams ovisačkovaný značkou Juicy Lucy. A tak som si konečne zakúpil aj Lie back and enjoy it.

O čo na albume ide?

Vládnu mu mohutný hlas Paula Williamsa, Campbellova slide gitara , saxík Chrisa Mercera a Moodyho gitara. Rytmika celý tento štvorzáprah výborne drží v koľajniciach a nedovolí žiadny výraznejší rytmický lapsus. Poslucháč si tu nájde všetko možné, menovite:

Hutný blues: Thinking of my time, Built for comfort, Willie the pimp
Pohodový polo akustický blues: Pretty woman, Whiskey in my jar, That woman got something
Blues: Hello L.A. bye bye Birmingham
Country: Changed my mind
Krátky záver: Lie back and enjoy it

Osobne sa mi najviac páčia tie vytvrdené bluesové záležitosti, Williams buráca ako stádo samotárskych šabľozubých tigrov, to sa musí počuť. Čo sa týka skladieb, okrem Built for comfort je to práve Zappova Willie the pimp, ktorá sa stala absolútnym vrcholom albumu.

Béčka singlov sú skôr pohodové, či už je to Walking down the highway alebo I’m a thief.

Výborný bluesový album, možno sa blíži doba, kedy (raz za sedem-desať rokov) si zadovážim aj ďalší album. Juicy Lucy mi v tomto tempe vydrží hádam na celý život. :)