Reakce na recenzi:

Brano - @ 29.01.2011

Cez horúce leto 94 som sa raz ocitol na nitrianskej starej tržnici a od poľského priekupníka som si za pár korún kúpil nekvalitnú pirátsku kazetu, na ktorej bola čerstvá novinka od Marillion-Brave. Neskôr som si samozrejme kúpil originál cd, ale už od toho letného dňa v 94-tom sa stal tento album jedným z pilierov mojej domácej diskotéky a vlastne celej mojej hudobnej zbierky až do dnešného dňa. Marillion veľmi dramaticky zhudobnili skutočný príbeh nešťastného dievčaťa, držiaceho sa vysoko v nosnej konštrukcii mostu s úmyslom ukončiť svoj mladý život. Bolo jej šestnásť, iba šestnásť! Paradoxne dôvod nebola nešťastná a nenaplnená láska, ako tomu zvyčajne býva v tomto veku. Dôvod bol vážnejší a hlbší akoby sme čakali. Zhnusenie z tohto sveta, z falošných vzťahov, z klamstva valiaceho sa z médií, z bezcitnosti, z cynizmu, z degradácie pravých ľudských hodnôt. Hrozivé poznanie toho, že ľudia špinou neznečistili len svoje srdcia, ale aj prírodu, vzduch a vodu. Marillion stvorili príbeh, ktorý ma dojíma od leta 94 až dodnes. Už takmer sedemnásť rokov! Hudbou sa dá vyjadriť zúfalstvo, beznádej, sklamanie a osamelosť tak ako to nedokáže ani báseň, ani obraz a ani film. Nemusíte vedieť anglicky ani slovíčko, z tej hudby pochopíte o čo tu ide. Tento príbeh a jeho hudobné spracovanie vás doslova pohltí a dotkne sa vás na tom najzraniteľnejšom a najcitlivejšom mieste vo vašej duši. Nenechá vás ľahostajných, rovnako ako nenechal ľahostajného ani mňa. Aj dnes ráno som mal pred očami most, na ktorom stálo zúfalé dievča pripravené skočiť. Osamelé a stratené v ľudskej džungli zabetónovaných sŕdc. Dokedy ešte? Zmení sa vôbec niekedy niečo?