Reakce na recenzi:

Mayak - @ 08.10.2004

Rok 1973 priniesol na rozmáhajúcu sa art rockovú scénu zásadné albumy tohoto žánru, ako 'Dark Side Of The Moon' Pink Floyd, 'Selling England By The Pound' Genesis, 'In A Glass House' Gentle Giant, 'Brain Salad Surgery' E.L.&P., 'Larks' Tongues in Aspic' King Crimson, prvé - bezmenné album Camel, ale aj dodnes najuznávanejšiu a absolútne kultovú záležitosť nesmierne bohatej a rozmanitej talianskej art rockovej scény s názvom 'Zarathustra', kvintetu zo San Rema - MUSEO ROSENBACH, ktorí ako meteorit rovnako prudko zažiarili, ako aj prakticky zhasli. (Zvláštna paralela s väčšinou komerčných kapiel a ich produktov po celom svete).
Znalci a zainteresovaní rockeri vedia asi, že toto dielo je vlastne akýmsi víťazom 'TOP 20' talianskej art/prog scény nedostižných 70. rokov a stojí pred veličinami, ako sú skvosty kapiel Banco del Mutuo Soccorso, Premiata Forneria Marconi, Balletto di Bronzo, Alphataurus, Metamorfosi, a mnohými ďalšími.
Už trochu šokujúcia predná strana obalu dosky/bookletu so zakomponovanou tvárou B. Mussoliniho a texty alba (v taliančine), inšpiráciou ktorých bol Nietzsche sú faktory, vďaka ktorým MUSEO ROSENBACH zaujali nielen fanúšikov náročného rocku, ale aj rôznych 'politikov', byrokratov a moralistov.
Ťažiskom albumu je úvodná, titulná 21 minútová kompozícia, nepochybne inšpirovaná 'Supper's Ready' od Genesis a vlastne celá štruktúra kompletnej dosky nápadne pripomína genesisovský Foxtrot.
Muzikantsky tu však podstatne viac cítíť vplyvy ranných King Crimson a E.L.& P., zkombinované s typickými talianskými art rockovými ingredienciami.
Spevák Stefano "Lupo" Galifi má skutočne výrazný a zreteľný hlas, bohatý spôsob hry na klávesové nástroje v podaní Pita Corradiho dáva kapele tiež značne špecifický zvuk. Aj tri kratšie skladby (na pôvodne druhej strane klasickej platne/desky) sú stavané na výrazných klávesových partoch a intenzívnom speve, ale úroveň a silu titulnej kompozície už nedosahuje žiadna z nich?
Osobne si myslím, že toto album má štatút kultu najmä preto, že skupina prakticky (až do roku 2000) už nič iné nevydala, a úprimne povedané, na talianskej scéne mám aj väčšich obľúbencov (napr. P.F.M. i mladšie prog rockové kapely).