Reakce na recenzi:

hejkal - @ 14.10.2009

March or die, march or die... Celkom výstižná charakteristika hudby Motorhead. Keďže Lemmy a spol. stále žijú, je jasné, že zvolili marš. A riadne svižný.

Je to o inom, než 1916, to poviem hneď na začiatku. Skladby spomalili, pridala sa rádiová vrstva počúvateľnosti, v dvoch skladbách sa stráca Ozzy (počuť ho, len keď Lemmy stíchne) a vôbec, je ľúbivý, čo ma ako tínedžera celkom oslovilo.

Už otváracia pecka Stand (hoci nemá chybu), naznačuje, že sa v štúdiu viac dbalo na aranžérske kravinky. Podarený cover Cat scratch fever neurazí a podobne sú na tom aj ďalšie dve skladby. Veľký hit I ain’t no nice guy je skôr zvukovo čistý, spieva aj Ozzy, fajn, ale dnes ma až tak neberie. Perfektná vec je Hellraiser, hlavne refrén, v ktorom reve Lemmy a vždy, keď dospieva, počuť Ozzyho, ako doťahuje poslednú slabiku. Veľmi sa mi to páči. Cez Asylum choir a spevnú Too good to be true sa dostávame k najlepšej veci na albume, čistý blues You better run mená chybu, mne sa páči, ako hrmotne sa Lemmy púšťa so podobných záležitostí (viď starší kúsok Hoochie coochie man). Name in vain je poslednou regulárnou skladbou na albume a svoju funkciu si plní do bodky. Je tu, pravda, ešte divnosť March or die (niečo ako 1916), ale to ma moc neberie.

March or die je v podstate komerčná doska, má niekoľko hitoviek, hosťujú vtedajšie hudobné celebrity a skupina hľadala bubeníka. Napriek tomu som jeho fanúšikom a má čestné miesto v mojom živote. Subjektívna päťka.