Motörhead - March ör Die (1992)

March or Die je urcite "nejmekci a nejkomercnejsi" album z repertoaru Motorhead. Uvozovky jsem pouzil zamerne, protoze pokud by toto album nahrala nektera z mnohych jinych heavy metalovych particek 80 let, asi by se tohle album paradoxne stalo jejich nejtvrdsim.
"Mekky a komercnejsi" je ostatne diky celkove uhlazenejsi produkci a hlavne par pomalym skladbam - Lemmy a plouzaky? Neslychany!
Ostatne predzvest uz zaznela na predeslym a o neco mene uhlazenejsim a rychlejsim dvojceti 1916 jehoz je MoD co se tyce album-title songs jakymsi volnym war pokracovanim.
Mnozi skalni Motorhead fans tuhle desku vychvaluji a druzi naopak zatracuji a povazuji za uplny propadak.. asi hlavne kvuli tomu, ze si tu Lemmy dovolil nekolikrat mozna opravdu az na same hranici plytkosti "zpomalit" (mne osobne to nevadi a prijde mi to naopak spis rozkosny :-)
Podle me Motorhead nahrali daleko slabsi alba nez je toto - sice mnohem tvrdsi, ale po hudebni strance proste slabsi (jen tak namatkou napr. tomuto duu predchazejici Rock'n'Roll).

K tomuhle psani me ale spis vyprovokovala predchazejici recenze ve ktery bych chtel reagovat na jednu vetu: .."Je tu, pravda, ešte divnosť March or die (niečo ako 1916), ale to ma moc neberie"..

Tak to ja povazuju tuhle "divnost" (skladbu March or Die) naopak za absulutni vrchol tohodle alba (stejne jako napr. skladba "Nightmare/The Dreamtime" z 1916). Proste zaverecnej hudebni orgasmus - emocema nabita ponura zpoved o hruzach valky..
Mj. hlavne diky temto dvoum neskutecne silnejm skladbam hodnotim tyhle dve alba tak vysoko..
reagovat

March or die, march or die... Celkom výstižná charakteristika hudby Motorhead. Keďže Lemmy a spol. stále žijú, je jasné, že zvolili marš. A riadne svižný.

Je to o inom, než 1916, to poviem hneď na začiatku. Skladby spomalili, pridala sa rádiová vrstva počúvateľnosti, v dvoch skladbách sa stráca Ozzy (počuť ho, len keď Lemmy stíchne) a vôbec, je ľúbivý, čo ma ako tínedžera celkom oslovilo.

Už otváracia pecka Stand (hoci nemá chybu), naznačuje, že sa v štúdiu viac dbalo na aranžérske kravinky. Podarený cover Cat scratch fever neurazí a podobne sú na tom aj ďalšie dve skladby. Veľký hit I ain’t no nice guy je skôr zvukovo čistý, spieva aj Ozzy, fajn, ale dnes ma až tak neberie. Perfektná vec je Hellraiser, hlavne refrén, v ktorom reve Lemmy a vždy, keď dospieva, počuť Ozzyho, ako doťahuje poslednú slabiku. Veľmi sa mi to páči. Cez Asylum choir a spevnú Too good to be true sa dostávame k najlepšej veci na albume, čistý blues You better run mená chybu, mne sa páči, ako hrmotne sa Lemmy púšťa so podobných záležitostí (viď starší kúsok Hoochie coochie man). Name in vain je poslednou regulárnou skladbou na albume a svoju funkciu si plní do bodky. Je tu, pravda, ešte divnosť March or die (niečo ako 1916), ale to ma moc neberie.

March or die je v podstate komerčná doska, má niekoľko hitoviek, hosťujú vtedajšie hudobné celebrity a skupina hľadala bubeníka. Napriek tomu som jeho fanúšikom a má čestné miesto v mojom živote. Subjektívna päťka.

reagovat

pito63 @ 12.07.2011 11:34:07
Je smutné a hanbím sa za to, že až nepríjemná správa z tábora Motörhead ma prinútila rozbaliť ochrannú fóliu na albume, ktorý som kúpil asi pred rokom a pol...
Würzel, ďakujem!

pito63 @ 12.07.2011 12:05:48
Tak to som prestrelil...
Würzel, vďaka za všetko!