Reakce na recenzi:

hejkal - @ 27.10.2009

Zmena skupiny Brownovi prospela.

Úvodná skladba Things may come and things may go, but the art school dance goes on forever, čo je inak aj názov dosky a svedčí o Brownovej neschopnosti vyprodukovať krátky a úderný názov, výrazne pritvrdila a zrockovatela, Battered Ornaments takto hlučne nepôsobila. Do popredia zároveň vystúpila ostrá gitara Jima Mullena, ktorý si z albumu urval väčší, než slušný krajec. Konečná fáza skladby si zadychčí kabaretným spôsobom a za postupného tíchnutia definitívne mizne. Odpočinková High flying electric bird má jemne clivú náladu a svojho času sa dostala aj na b-stranu singlu. Sóla pripomínajú čvirikanie vtákov. A pokojná nálada ostáva aj v Someone like you. Podkreslenie kotlami, chvíľkové nabudenie, uspávajúci šepot, jemné gitarové kĺzania, to všetko sa počúva viac ako dobre. Pripomienka perkusných časov sa mihne v úvode Walk for charity, run for money, ale hneď je tu skupina vo full forte a ženie sa o prekot. Nebyť rôznych páuz a začlenenia „hovoriaceho“ bubna, išlo by o priamočiary hard rock. A nakoniec sa tu mihne „chodiaca“ basa a džezíkové saxofónové sólo. Najlepšia skladba na albume sa volá Then I must go and can I keep, je to ťažká hard rocková vec, predzvesť budúceho albumu. Áno, za takéhoto mastontieho prejavu sa človek hneď cíti ako lovec mamutov, bedrová rúška, rev na perách a oštep v ruke, chobotnatce, traste sa! A je tu zasa pokojná skladba My love’s gone far away. Netrvá dlho (tento album je jediný, na ktorom nie sú základom dlhé veci) a sóla načne basa, čo je príjemná zmena. Pekná gitarová vyhrávka začne veľmi podarený slaďák Golden country kingdom, ktorý má stredne rýchle tempo a stavia na neagresívnom prejave všetkých zúčastnených. Z jemných vecí sa mi tu páči najviac. Chrámový kláves a spev, zvláštna, ale fungujúca kombinácia v úvode Firesong znie miestami až folkovo, motív je to pekný a jemne graduje až do konca skladby. Country morning je posledná a najdlhšia skladba na albume. Pripomenie pokojné, džezíčkom šmrncnuté, slaďáky a dôraz je kladený na basový motív, ktorý sa vinie pod nohami ostatných nástrojov ako cesta dostratena. Pekný koniec.

Aj keď ide o súdržnejšie dielo než v prípade predchádzajúceho Brownovho albumu, za tie priveľké pokojné plochy a absenciu naozaj vyčnievajúcich skladieb dám „iba“ štyri hviezdy.