Brown, Pete - Pete Brown & Piblokto! - Things may come and things may go, but the art school dance goes on forever (1970)

Zmena skupiny Brownovi prospela.

Úvodná skladba Things may come and things may go, but the art school dance goes on forever, čo je inak aj názov dosky a svedčí o Brownovej neschopnosti vyprodukovať krátky a úderný názov, výrazne pritvrdila a zrockovatela, Battered Ornaments takto hlučne nepôsobila. Do popredia zároveň vystúpila ostrá gitara Jima Mullena, ktorý si z albumu urval väčší, než slušný krajec. Konečná fáza skladby si zadychčí kabaretným spôsobom a za postupného tíchnutia definitívne mizne. Odpočinková High flying electric bird má jemne clivú náladu a svojho času sa dostala aj na b-stranu singlu. Sóla pripomínajú čvirikanie vtákov. A pokojná nálada ostáva aj v Someone like you. Podkreslenie kotlami, chvíľkové nabudenie, uspávajúci šepot, jemné gitarové kĺzania, to všetko sa počúva viac ako dobre. Pripomienka perkusných časov sa mihne v úvode Walk for charity, run for money, ale hneď je tu skupina vo full forte a ženie sa o prekot. Nebyť rôznych páuz a začlenenia „hovoriaceho“ bubna, išlo by o priamočiary hard rock. A nakoniec sa tu mihne „chodiaca“ basa a džezíkové saxofónové sólo. Najlepšia skladba na albume sa volá Then I must go and can I keep, je to ťažká hard rocková vec, predzvesť budúceho albumu. Áno, za takéhoto mastontieho prejavu sa človek hneď cíti ako lovec mamutov, bedrová rúška, rev na perách a oštep v ruke, chobotnatce, traste sa! A je tu zasa pokojná skladba My love’s gone far away. Netrvá dlho (tento album je jediný, na ktorom nie sú základom dlhé veci) a sóla načne basa, čo je príjemná zmena. Pekná gitarová vyhrávka začne veľmi podarený slaďák Golden country kingdom, ktorý má stredne rýchle tempo a stavia na neagresívnom prejave všetkých zúčastnených. Z jemných vecí sa mi tu páči najviac. Chrámový kláves a spev, zvláštna, ale fungujúca kombinácia v úvode Firesong znie miestami až folkovo, motív je to pekný a jemne graduje až do konca skladby. Country morning je posledná a najdlhšia skladba na albume. Pripomenie pokojné, džezíčkom šmrncnuté, slaďáky a dôraz je kladený na basový motív, ktorý sa vinie pod nohami ostatných nástrojov ako cesta dostratena. Pekný koniec.

Aj keď ide o súdržnejšie dielo než v prípade predchádzajúceho Brownovho albumu, za tie priveľké pokojné plochy a absenciu naozaj vyčnievajúcich skladieb dám „iba“ štyri hviezdy.

reagovat