Reakce na recenzi:

Ivko - @ 02.02.2013

Fenomenálny skladateľ, flautista, gitarista a spevák, frontman skupiny Jethro Tull nikdy mal vždy výhradné právo, tak pri projektoch so skupinou j.T., ale aj pri svojich vlastných sólovych počinoch, vybrať si spolupracovníkov. Nebolo ntomu inak ani pri jeho, v poradí, druhom sólovom albume. Už názov projektu Divinities: Twelve Dances with God, teda Božstvá: Dvanásť tancov s bohom jasne hovorí, kam si to Ian nasmeroval. On sice, viackrat vo svojich rozhovoroch zdoraznoval, ze jeho texty netreba brat úplne važne, teda doslova, ale v tomto prípade niet pochýb za sa celkom jasne zameral, ci dotkol svetových náboženstiev. Iste, nie je to prvykrat co sa Anderson dotkol takejto temy. Staci uviest projekty Aqualung a Thick As A Brick, oba pravda sú súčasťou diskografie Jethro Tull. Tento Ianov sólový projekt je jeho serióznym pokusom sa zapísať do sféry tzv. vážnej hudby, povedzme, ako to bolo v prípade Paula McCartneyho a jeho oratória... Je to inštrumentálne album, kde podmanivý Ianov hlas budeme marne hľadať i čakať. O to vačší priestor bol daný jeho poznávacej značke, flaute...Toto veľmi príjemné, v dobrom slova zmysle, miestami až uspávajúce, relaxačné turné po odkaze svetových náboženstiev, v ničom nepripomína to, čo poznáme z radoviek Jethro Tull, ba ani z Ianovych sólových projektov.
Album zvukom sice dost pripomína určité súčasné trendy v new age, ale zaroveň nájdeme množstvo odkazov na folk a pravda i klasiku. Zrejmä ale Ianovi nešlo o príklon k nejakej forme duchovnej hudby, ale skôr upozorniť na stále trvajúci, ale aj dosť silný vplyv náboženského pluralizmu na súčasnú globalizujúcu sa spoločnosť, alebo ešte presnejšie povedané, na súčasnú hudobnú produkciu. Nech to Anderson myslel tak, či onak, určite tento 12piesnový cyklus je príjemným osviezením autorovej sólovej tvorby a pre skutočných znalcov jeho tvorby, nie až takým veľkým a hlavne konečným prekvapením...