Anderson, Ian - Divinities: Twelve Dances with God (1995)

Fenomenálny skladateľ, flautista, gitarista a spevák, frontman skupiny Jethro Tull, mal vždy výhradné právo, tak pri projektoch so skupinou J.T., ale aj pri svojich vlastných sólových počinoch, vybrať si svojich spolupracovníkov. Inak tomu ani nemohlo byť pri jeho, v poradí, druhom sólovom albume. Názov projektu Divinities: Twelve Dances with God, teda Božstvá: Dvanásť tancov s bohom jasne hovorí, kam si to Ian nasmeroval. On síce, viackrát vo svojich rozhovoroch upozornil, že jeho slová, zvlášť texty, netreba brať úplne vážne. Teda doslova. Ale v tomto prípade niet pochýb o tom, že v tomto svojom projekte za sa celkom jasne, vážne a zámerne dotkol svetových náboženstiev. Iste, nie je to prvýkrát, čo Anderson siahol po takejto téme. Stačí uviesť Aqualung a Thick As A Brick. Oba sú však súčasťou diskografie Jethro Tull. Tento Ianov sólový projekt je jeho serióznym pokusom, či ambíciou, zapísať sa do sféry tzv. vážnej hudby. Možno tak ako tomu bolo v prípade Paula McCartneyho a jeho Oratória. Je to plne inštrumentálne album, kde podmanivý Ianov hlas budeme márne hľadať i čakať. Nevadí, pretože o to väčší priestor je tu daný jeho poznávacej značke a tou je nepochybne flauta...Toto veľmi príjemné, v dobrom slova zmysle, miestami až uspávajúce, relaxačné turné po odkaze svetových náboženstiev, či ich influenciách, ničím nepripomína to, čo poznáme z radoviek Jethro Tull, ba ani z Ianovych iných sólových projektov.
Album síce zvukom miestami dosť pripomína určité súčasné trendy v new age, ale zároveň tu nájdeme množstvo odkazov na folk a pravda i klasiku. Zrejme, ale Ianovi nešlo o príklon k nejakej konkrétnej forme duchovnej hudby, ale skôr upozorniť na stále trvajúci, ale aj pretrvávajuci a dosť silný vplyv náboženského pluralizmu na súčasnú globalizujúcu sa spoločnosť. Alebo presnejšie povedané - na súčasnú kultúru a umenie, zvlášť hudobnú produkciu. Nech to Anderson myslel tak, či onak, určite tento zámerom monolitný, no vnutorne zámerne odlišný, 12-piesňový cyklus, je príjemným osviežením i prekvapením v Andersonovej sólovej tvorbe a nemôže byť sklamaním pre jej skutočných znalcov. Na realizácii tohto zaujímavého a niekedy, nie právom obchádzaného a možno aj zaznavaneho hudobného počinu, ktorý bol kompletne nahraný v Ianovom domácom štúdiu v priebehu roka 1994, sa zúčastnilo viacero hudobníkov. Na prvom mieste je to Andy Giddings, hráča na klávesové nástroje,v rokoch 1991 - 2007, člen skupiny Jethro Tull. Je to práve on, čo dal tomuto projektu ten správny orchestrálny zvuk a jeho tipicé zafarbenie. Samozrejme, a vlastne ako aj inak autorom všetkých dvanástich kompozicii, nie je nikto iný ako Ian Anderson. Je to vlastne jeho osobitá suita pre flautu a orchester s dvanástimi rôznymi zastaveniami, či tancami. Pre ucho poslucháča je asi melodicky najchytľavejšie piate zastavenie, tanec s názvom In Maternal Grace. Túto skladbu i celý album odporúčam si vypočuť viackrát a podľa možnosti v absolútnom kľude.
>> odkaz
Nemožno si nevšimnúť aj obal nosiča. Vznikol v Zarkowski Design štúdiu, v anglickom Warlinghame.
A práve prostredníctvom obalu je úplne jasné, ktorých svetových náboženstiev sa projekt dotkol. Takže,je židovstvo, kresťanstvo,budhizmus, hinduizmus a islamu. Nie náhodou v strede symbolov štyroch hlavných svetovych náboženstiev nájdeme tancujúcu bohyňu Kali. Toto hinduistická božstvo nie náhodou je akceptované hnutím new age i západným neopohanstvom. Ianovo stanovisko, či vzťah k niektorému z nich, tu však budeme márne hľadať.... Ak ho chcete poznať musíte siahnúť po Aqualungu, trebárs po piesni My God. Ale aj tu treba pripomenuť Ianovo vyhlásenie, aby sme to nebrali príliš važne...
>> odkaz

reagovat

Petr Gratias @ 10.02.2013 17:51:54
Zdravímm, Ivko.... velice zajímavě vedená recenze
z vlastního úhlu pohledu,
Já bych chtěl jenom lehce připomenout - nejenom pro Tebe, ale i všechny milovníky Jethro Tull a speciálně Iana Andersona, že velmi citlivé pohledy na politiku, náboženství, současný život a futuristické vize poskytne už brzy kniha Jiří Vondráka BACK BEAT, v níž je Ian Anderson zastoupen v interview jako nejobjemnější téma s řadou velmi pozorohodnách názorů a závěrů na výše uvedená témata, která o něm leccos prozrazují a osvětlují.
Pokud chce jít někdo do hloubky, tak si knihu ohlídejte. Vyjde už brzy a myslím, že pro trochu citlivějšího čtenáře bude velmi podnětným tématem.
Na knize jsem s autorem spolupracoval a tak "poodkrývám pokličku" tak trochu už nyní...
Zdravím!

Ivko @ 11.02.2013 18:15:05
Hudba a náboženstvo, ich vzájomné ohlasy a vztahy by boli veľkým a zaujímavým námetom pre ich historické, sociologické, psychologické, ale geopolitické zhodnotenie. Určite by tam bolo potrebné ešte vsunúť daľší fenomén - viera a to nie iba v religióznom kontexte. Všetko spomínané sa totiž veľmi jasne dotýka človeka, jeho nespochybniteľného dualizmu. Naviac, je to veľmi citlivá emotívne podfarbená oblasť jeho preživania i rebríčka hodnôt. Úzko súvisiacimi témami by boli aj postoje, či stanoviská cirkví k umeniu, kde hudba patrí práve k najstarším a najkomunikatívnejším formám. Cirkev, zvlášť tá “najpravejšia“ = rímskokatolícka, sa nikdy netajila a ani netají, že umenie, a v rámci neho aj hudba bola i je sučastou jej vonkajšej prezentacie, ale aj jej mocenských záujmov. Pochopiteľne aj veľmi efektívnym priestorom pre rafinovanú manipoláciu a bohorovné zneužívanie.
Ian Anderson ani ľudsky, ani umelecky určite nepatri k umelcom, čo by potrebovali k vyjadreniu sa k danej téme nejaký špecialny dôvod, či potrebu. Nebodaj, aby siahol po lacnej reklame. Jednoznačne, z atmosféry albumu to aj cítiť, že rešpektuje fakt, že piatim vedúcim svetovým náboženstvám si ešte stále darí udržiavať si nemalý vplyv aj v sučasnom dynamickom svete a to práve v oblasti umenia a pochopiteľne aj hudby samotnej. Možno však a najviac práve v kontexte sily ich tradicie…Tak už ostáva iba na pozornom poslucháčovi, aby v dvanastich tancoch, zastaveniach Ianovej symfónie objavil to, čo tam popravde hľadá a možno aj nachádza, alebo by chcel nájsť i možno aj našiel...
Pre mňs osobne je sympatická forma tohoto podania, či influencia, ktorá opäť môže pre niekoho posobiť ako new age, alebo ako pokus dotknúť sa a možno aj trochu začleniť do toho, čo zvykneme pomenovať vážna hudba. Tu opäť ostáva veľký priestor pre individuálne posúdenie každého poslucháča, ako sa mu to podarilo. Z môjho pohľadu znie to dosť originálne a aj presvedčivo.

Fenomenálny skladateľ, flautista, gitarista a spevák, frontman skupiny Jethro Tull nikdy mal vždy výhradné právo, tak pri projektoch so skupinou j.T., ale aj pri svojich vlastných sólovych počinoch, vybrať si spolupracovníkov. Nebolo ntomu inak ani pri jeho, v poradí, druhom sólovom albume. Už názov projektu Divinities: Twelve Dances with God, teda Božstvá: Dvanásť tancov s bohom jasne hovorí, kam si to Ian nasmeroval. On sice, viackrat vo svojich rozhovoroch zdoraznoval, ze jeho texty netreba brat úplne važne, teda doslova, ale v tomto prípade niet pochýb za sa celkom jasne zameral, ci dotkol svetových náboženstiev. Iste, nie je to prvykrat co sa Anderson dotkol takejto temy. Staci uviest projekty Aqualung a Thick As A Brick, oba pravda sú súčasťou diskografie Jethro Tull. Tento Ianov sólový projekt je jeho serióznym pokusom sa zapísať do sféry tzv. vážnej hudby, povedzme, ako to bolo v prípade Paula McCartneyho a jeho oratória... Je to inštrumentálne album, kde podmanivý Ianov hlas budeme marne hľadať i čakať. O to vačší priestor bol daný jeho poznávacej značke, flaute...Toto veľmi príjemné, v dobrom slova zmysle, miestami až uspávajúce, relaxačné turné po odkaze svetových náboženstiev, v ničom nepripomína to, čo poznáme z radoviek Jethro Tull, ba ani z Ianovych sólových projektov.
Album zvukom sice dost pripomína určité súčasné trendy v new age, ale zaroveň nájdeme množstvo odkazov na folk a pravda i klasiku. Zrejmä ale Ianovi nešlo o príklon k nejakej forme duchovnej hudby, ale skôr upozorniť na stále trvajúci, ale aj dosť silný vplyv náboženského pluralizmu na súčasnú globalizujúcu sa spoločnosť, alebo ešte presnejšie povedané, na súčasnú hudobnú produkciu. Nech to Anderson myslel tak, či onak, určite tento 12piesnový cyklus je príjemným osviezením autorovej sólovej tvorby a pre skutočných znalcov jeho tvorby, nie až takým veľkým a hlavne konečným prekvapením...
reagovat

PaloM @ 02.02.2013 14:17:06
Ivko: keď som uvidel tvoju recenziu, chcel som ti nadšene tlieskať za osvieženie spomienky na polozabudnutý album. No úsmev sa mi postupne pretiahol do sklamaného výrazu. Prečo ?
1. po prečítaní som nadobudol silný dojem, že si pomocou bezduchého google prekladača stvoril akúsi nekultúrnu zlátaninu, lebo
2. v krátkom článku si narobil toľko pravopisných chýb, že mne by sa to nepodarilo, ani keby som to robil cielene
3. album je v slovenčine "ten album" a nie je to
"Je to inštrumentálne album". Vyvarujme sa čechizmom, anglikanizmom a iným izmom
4. na Progboarde sa dosiahla určitá kultúrna úroveň písania, tvoj text bez mäkčeňov a dĺžňov je neakceptovateľný,
5. a na záver, keďže si tu nováčik, som ochotný tie zločiny proti slovenčine opraviť, ak čestne prehlásiš, že si recenziu vymyslel sám a nie je autorom google prekladač či iné webové monštrum :-)

Ber to ako napomenutie v dobrom od moderátora Progboardu. A okrem toho by nás potešilo, keby si doplnil svoj prázdny profil pár vetami o sebe.

Ivko @ 16.02.2013 15:57:01
PaloM
Takze, nebudem sa zapodievat gramatikou, ani diakritikou. Ked som neustale k tomu vyzyvany,
tak sa k tomu jednoducho vyjadrim, aj ked som to uz spravil vo svojich prispevkoch i reakciach.
PaloM @ 02.02.2013 15:17:06
OTAZKA
Ivko: keď som uvidel tvoju recenziu, chcel som ti nadšene tlieskať za osvieženie spomienky na polozabudnutý album. No úsmev sa mi postupne pretiahol do sklamaného výrazu. Prečo ?
ODPOVED
Mozem povedat to, iste, aj pre mna kratkodoby pobyt na Progboarde je, vlastne bol urcitym sklamanim, no zaroven aj dobrou zivotnou skuskou, ci poucenim...
OTAZKA
1. po prečítaní som nadobudol silný dojem, že si pomocou bezduchého google prekladača stvoril akúsi nekultúrnu zlátaninu, lebo
ODPOVED
Tak ten googlovsky prekladac nepouzivam, ten dojem by bolo asi potrebne dokazat...
OTAZKA
2. v krátkom článku si narobil toľko pravopisných chýb, že mne by sa to nepodarilo, ani keby som to robil cielene
ODPOVED
No nepouzivam slovencinu dlhodobo v uradnom styku, teda ani v pisomnom, ani som ju nestudoval na VS. Tam, kde zijem ju obcas vyuzivam iba na komunikaciu s mojimi dvoma vnukmi, aby na nu celkom nezabudli...
OTAYKA
3. album je v slovenčine "ten album" a nie je to
"Je to inštrumentálne album". Vyvarujme sa čechizmom, anglikanizmom a iným izmom
ODPOVED
Vdaka, za odborne vysvetlenie...
OTAZKA
4. na Progboarde sa dosiahla určitá kultúrna úroveň písania, tvoj text bez mäkčeňov a dĺžňov je neakceptovateľný,
ODPOVED
Neviem, ci incektivy, ktorych je na Progboarde naozaj dost, maju nieco spolocne, s nejakou dosiahnutou kulturnou urovnou...
OTAZKA
5. a na záver, keďže si tu nováčik, som ochotný tie zločiny proti slovenčine opraviť, ak čestne prehlásiš, že si recenziu vymyslel sám a nie je autorom google prekladač či iné webové monštrum :-)
Nemam co cestne prehlasovat, ked som nic take, co je tu tvrdene, jednoducho neurobil.
Ber to ako napomenutie v dobrom od moderátora Progboardu. A okrem toho by nás potešilo, keby si doplnil svoj prázdny profil pár vetami o sebe.
ODPOVED
Takych napomenuti som vo svojom zivote zazil nemalo.
Raz to boli komunisti, ktori mi radili, ako sa dostat na lepsi spolocensky post, ci lepsie platene miesto. Inokedy spoloziak klerik, tiez s dobre mienenou radou, aby som sa nad sebou zamyslel a spytoval svoje svedomie... Takze ani toyo moderatorske napomenutie neberiem vazne, ale iba urzchlilo moje rozhodnutie...
Nastastie, davno som a daleko od takychto absurdit, ale vidim, ze nadalej pretrvavaju v mysleni niektorzch postkomunistickych demokraciou, pravom a etikou, sa ohanajucich pohrobkov... A este, ze sa hlasia k progresivnemu rocku.
Aj ked moj "pobyt" na Progblogu bol casovo kratky, vela som sa naucil, pochopil a vlastne som si iba potvrdil ako "uzasne" posobi na dav socialna siet, krorej Progboard, je tiez istou odnozou, na ludske vedomie, hodnotovy rebricek, postojem vlastne ako "formuje" postindustrialnu spolocnost, jej clenov. Urcite aj tato skusenost prispela k mojmu presvedceniu, ze naozaj nemozno vstupit dvakrat, do tej istej rieky. Pokial ide o moj "profil". Ja si svoje sukromie strazim a nemam dovod na tom nic menit... Vazim si svoju slobodu a nezavislost a miesto, kde zijem so svojou rodinou.
Ospravedlnujem sa, ze to bolo opat bez interpunkcie, nemam k dispozicii klavesnicu s takymito znakmi a oprava by mi zabrala vela casu.
Vdaka za pochopenie a prajem vsetko dobre...

PaloM @ 16.02.2013 17:06:29
Svoju anonymnú slobodu a nezávislosť si môžeš strážiť na svojom anonymnom mieste pobytu. Keby si prejavil čo len trochu vôle sa prispôsobiť pravidlám Progboardu, nemuselo to tak dopadnúť.
Ak nepoužívaš slovenčinu, stačilo napísať v prvej vete prvej recenzie, to by som pochopil.
Progboard sa nerovná anarchia, to tu už bolo. Preto administrátor zaviedol určité pravidlá, ktoré moderátori pomáhajú dodržiavať.
Viď
>> odkaz
>> odkaz
A k tomu samozrejme patrí snaha písať spisovne.
Nuž čo, pohrobkov komunizmu prišiel neúspešne poúčať anonymný pán urazený.