Reakce na recenzi:

hejkal - @ 28.07.2014

Status Quo mi nikdy k srdcu neprirástlo, hoci hrá muziku, ktorá je blízka blues. Niektoré skladby nemajú chybu, ale zväčša sa ich singlová tvorba až priveľmi núka každému okoloidúcemu a to mi nevonia. Čerstvo som si zadovážil album Dog of two head, ktorý si veľmi považuje môj otec.

Umleitung je šťavnatý bluesrock „se fším fšudy“, Nanana (extraction) sa však radikálne zvrtne na päte a ponúkne country z verandy texaského ranča. Ide o krátky moment, Something’s going on in my head sa čoskoro vráti k ráznemu spevnému bluesneniu, aké kapele celkom šli. Mean girl je klasická „quovina“. Pozitívny náboj, rýchle tempo, nekomplikovaná rytmika a správne bluesové gitarové sólička. Žeby rock’n’roll nemal čo povedať? Pche! Opak je pravdou. Ďalšia minivsuvka Nanana (extraction) prenechá priestor ťažko americkej skladbičke Gerdundula. Že Britom pôjde country blues od ruky, by som ani neveril. A bude lepšie. Parádna svižná i ochrnutá bluesovka Railroad je spestrená hosťujúcim harmonikárom a jeho westernovým fúkaním, z ktorého by mal radosť nejeden príslušník dopravnej polície. Rozhodne ide o vrchol albumu. Someone’s learning nahodí tvrďácky rif a vyvrhne na nepozorného poslucháča nielen črevá, ale najmä poriadne špinavý hard rock, čo milujem. Ba čo viac, celé je to prekladané tichými medzihrami, stopkami, ostro rezanými gitarovými sólami a tak podobne, radosť počúvať! Záver patrí klavírnemu country Nanana, čo je vec, ktorá sa napokon dostala na album nielen vo fragmentoch.

Za priehrštie bonusov ponúkne drsnú alternatívnu verziu Mean girl, tú istú vec aj z BBC (záznam z 3.3.1972), doplnenú o Railroad, no a v neposlednom rade sa tu zjavia aj obe strany singlu Tune to the music/Good thinking. Dojem z albumu nekazia. Prvá, ráznejšia boogie-hardrockovka ovláda muzikantov ako voodoo bábika v rukách zručného šamana. No a druhá je blues ako vyšité, vymaľované, vyhrané, autentické... Pokojne si ďalšie prídavné mená doplňte samy.

Veľakrát som sa presvedčil, že kapela znie často inak z hitu z rádia a inak na albume. Aj Status Quo mi to týmto albumom potvrdilo. Neveril by som, že to niekedy poviem, ale toto je výborný bluesrockový prírastok. Netvrdím, že sa stanem kompletistom, kúpy však rozhodne neľutujem a v budúcnosti si určite niečo od kapely zadovážim (rok 1970 a Ma Kelly’s greasy spoon s Junior’s wailing v playliste ma veru láka, absencia singlov dtto).