hejkal - @ 22.03.2010 | #

Debuty väčšinou ukážu dve (tri) polohy, buď ide o nevyzretý prepadák, poprípade nudný kalkul, alebo sú plné neškrtených emócií, surovosti, skutočnej túžby vypáliť to bez kompromisov. A vtedy je to obvykle pecka. Bloodrock svoj debut vyprodukovali tak, ako sa na správnu americkú hard rockovú skupinu patrí. Zvuk je neučesaný, skladby priamočiare a hrané riadne bez servítok. A to mám rád. Skôr, kým začnem velebiť skladby, neodpustím si poznámku k údajnej podobnosti s Grand Funk Railroad. Osobne tento názor nezdieľam, predovšetkým preto, že kým na doskách Grand Funk sa dajú vystopovať aj blues-boogie rockovejšie skladby, tento rozmer u Bloodrock až tak nepočuť. Ďalším podstatným rozdielom je používanie párplovských klávesov, ktoré majú dosť priestoru v sprievodoch i v sólach. V takejto miere sa to u Grand Funk zjavilo prakticky iba raz, na albume Phoenix, čo sotva možno označiť za základný rys ich hudby.

Album sa skladá z deviatich skladieb, z toho je osem svižnejších, ťažkotonážnych vecí a jedna pomalá citovka. Od Gotta find a way po Melvin laid an egg to do poslucháča vpaľujú viac ako žeravé nástroje viac ako heavy skladbami a mám skúsenosť, že tento album neoslovil niekoľkých mojich známych, ktorí inak hard rock môžu. Hold, skupina sa na nejaké nuansy nehrala. Každopádne ja chrochtám blahom pri neurvalých ťažkých riffoch a sólových bojoch gitary a klávesov.

Dve skladby stoja za to, aby boli samostatne zmienené, prvá je zmienená hard rocková balada Fantastic piece of architecture, ktorú radím k Child of time, aj keď nemá až tak maniakálnu sólovú zložku. Prekvapuje výrazná krehkosť, od zvyšku albumu sa nachádza na odvrátenej strane mesiaca, slovom, akoby to bola iná skupina. A predsa tá skladba sedí a dopĺňa nevšedný zážitok z počúvania. Takéto piesne sa dnes už veľmi neskladajú a je to škoda. Absolútnym vrcholom je však Melvin laid an egg, gitara zakvíli, klávesy mohutne zachrčia, spevák reve o dušu, z tejto veci som úplne odrovnaný! Má aj niekoľko melodických a tichých medzihier, ale aj tak je to vypaľovák z kategórie ťažkej artilérie. A nič ho neudrží, aby nepostrieľal každého neopatrného poslucháča. Toto je jednoducho vražedná tvrďárňa a povinnosť pre všetkých, čo si tykajú z hard.

Bloodrock sa mi dostal do ruky niekedy počiatkom tohto milénia a prakticky okamžite som sa stal jeho nekritickým obdivovateľom. Debut považujem za jeden z najlepších tvrdých hard rockových albumov z USA, škoda, že hneď ďalší album nedokázal v surovom trende pokračovať.

hejkal @ 22.03.2010 07:20:28 | #
Aj ja mám prvé dva od Repertoire, trojku a U.S.A. mám napálené od kamaráta, vydalo to One Way Records, ktoré už neexistuje. Tam vyšla aj doska Live. Ostatné, pokiaľ viem, nikdy na CD nevyšli. Verím, že raz sa tak stane.