Reakce na recenzi:

hejkal - @ 14.07.2023

Osem skladieb priamočiareho hard rocku šate vládne na druhom štúdiovom albume skupiny Geordie nazvanom priliehavo Don’t Be Fooled By The Name.

Hneď na úvod je tu posadená skladba Goin’ Down, priznávam, mám tieto veci s ťažkým spodkom veľmi rád. Od čias Animals sa tradicionál House Of The Rising Sun teší nesmiernej obľube medzi rockermi. Je to Matuzalem, prvýkrát ho nahrali Clarence „Tom“ Ashley a Gwen Foster už 6.9.1933. Ja nedám dopustiť na brutálnu verziu od Frijid Pink. Vyhmkávaná verzia Geordie má tiež čosi do seba. Nálada je prekvapivo temná, čo môže byť lepšie?

Gerodie v podstate hrá podobne ako Nazareth (So What) a taká Mercenary Man by sa nestratila ani na albume Amboy Dukes. Ja tam aspoň miestami počujem Great White Buffalo. Každopádne je to ortuťová skladba, tvrdá, bluesová, baladická, furt dačo! Pre mňa je to najlepšia skladba na albume. Vôbec oproti debutu ubudlo glamu, priťažilo, vytvrdlo. Zeppelínovská smršť Ten Feet Tall je božská, svižná pecka Got To Know podmanivá, balada Little Boy ma roznežnieva, no a sabbathovsky temná hymna Look At Me bola očividne stvorená pre mňa.

Repertoire Records prifarilo na CD z roka 1990 štyri bonusy, sú nepomerne komerčnejšie ako album. Spotrebný slaďák Treat Her Like A Lady, spevné glamové istoty Rockin’ With The Boys Tonite a Francis Was A Rocker, no a country pohoda Red Eyed Lady nedosahujú kvalít Don’t Be Fooled By The Name, do celkového hodnotenia ich nezahrniem.

Dovolím si nekriticky bachnúť plný počet hviezd, je to album presne podľa môjho gusta.