Reakce na recenzi:

Brano - @ 11.07.2010

Phil Collins sa stal postupne v osemdesiatych rokoch mimoriadne vyťaženým hudobníkom. Stihol hrať a spievať v materskej kapele Genesis,vydávať úspešné sólové single,vystupovať na charitatívnych a dobročinných koncertoch,produkovať albumy iných umelcov(napr.Eric Clapton-August), nahrávať piesne k filmom a dokonca si v jednom zahrať aj hlavnú rolu(Buster,1988).Album z polovice osemdesiatych rokov-No jacket Required(Sako sa nevyžaduje) si však nezískal moje sympatie v takej miere ako prvé dva.Obsahuje síce megahity ako Sussudio(No.1 -USA),One more night,alebo Take me home...to je fakt,ale odrádza ma najmä po zvukovej stránke.Tie osemdesiatkové umelé synťáky a podobné automatické mašinky mi tento album dosť znechucujú.Mnohokrát aj dobré nápady zanikajú v tom príšernom umelohmotnom sterilnom strojovom zvuku.Takmer rockové ambície má Dont loose my number, ktorá však lepšie vyznie naživo a za zmienku stojí posledná skladba s hosťujúcim Stingom a Gabrielom a zaujímavá pôsobivá symbióza ich hlasov.