Reakce na recenzi:

hejkal - @ 08.05.2009

Akusticko-elektrický vzdušný úvod Introduzione doznie, nastúpi basa, gitara, zvyšok skupiny a už to ide. Jethro Tull flauta a vlastne aj všetko ostatné je Jethro Tull. Tak by sa stručne dala zhrnúť prvotina skupiny Osanna. Harmonika je už iba čerešničkou na torte.

L’Uomo je pre zmenu Jethro Tull ako vyšitý, mixuje akustické nástroje s elektrickými, prvýkrát sa ozve taliansky spev a náznak melodickej naliehavosti. Vrazili tam aj nejaký saxík a kvázi zborové spevy, je to celkom sranda. Najmä, keď sa všetko zatemní a nastúpi hromada zmien, motívov, žánrov...

Mirror train dodáva niečo džezovej nálady, Non sei visuto mai a Vado verso una meto sú skôr tvrdšie hard rockové veci, hoci zmien je tu tiež dosť. Benefitovská In un vecchio cieco navnadí na absolútny vrchol albumu, skladbu L’amore vincerá di nuovo, čo je jemná vec s gradáciou jak prasa(cia chrípka). Čisto rocková Everybody’s gonna see you die a rovnako hard Tull rocková Lady power svižne odsýpajú a album sa tak výborne dopočúva.

Neviem, či je to až tak progresívna doska, každopádne mám pocit, že protagonisti do väčšiny skladieb vrazili všetky vplyvy, ktoré im preleteli ušami a zaobalili ich do hard rockového kabátu. Jethro Tull na tripe. Slušný debut.