Reakce na recenzi:

hejkal - @ 05.07.2012

Michael Schenker sa ani v ôsmej dekáde dekadentného dvadsiateho storočia nehodlal vzdať tučných príjmov, nuž svoj projekt MSG obdaril aj pokračovaním. Zostava je stabilnejšia, než na predchádzajúcom výtvore, Gary Barden spieva, Chris Glen basuje, Paul Raymond tradične ťuká do klávesov a za bicími sedí promiskuitný bubeník Cozy Powell. Vokály na album nahrali aj Stephen Stills a Billy Nichols, ale aj tak sa dá povedať, že ide o kapelu a nie zoskupenie hviezd pre štúdiové účely ako minule.

Klasické jednoduché rify kombinované s dobovo umelohmotnými synťákmi a priamočiarou rytmikou tvoria základnú kostru, na ktorú Schenker lepí menovky ako tchajwanská fabrika na elektroniku, napríklad Ready to rock, On and on alebo I want more. Na podobnom albume nesmú chýbať nejaké tie balady, nuž sa Michael pochlapil a okrem nejakých nezaujímavých intier tam nacpal skladbu Never trust a stranger.

A keď by som mal popísať, čo mi na albume chýba, tak je to živelnosť. Väčšina vecí je tak dajako sterilná, napríklad hneď úvodný kúsok Ready to rock sa tvári tvrdo, ale zároveň sú všetky nástroje čistučko a vypočítavo nazvučené, spevy dávajú tušiť rádiové ambície, hold, prichádzala doba tej podivnej skratky s heavy metalom v akronyme.

To dobré na albume prezentuje ako-tak rozkolísaná vec Attack of the mad axeman, škoda, že si Schenker všimol, že by to mohlo byť fajn a vsunul tam gýčovú klávesovú akože baladickú medzihru. Grc. Z podobného súdka je aj skladba Let sleeping dogs lie. Škoda, že tie "spevné" refrény sú už iba pozlátkom, kalkulom na efekt, a nie prirodzeným vygradovaním skladby. A nebyť klávesov, bola by najlepšou skladbou albumu správne rázna vec Looking for love. Vo všeobecnosti sú kladom albumu gitarové sóla, Schenker sa príjemne počúva a ešte aj "umí".

Bonusy obsahujú akýsi surový mix skladby Never trust a stranger (balada vôbec neznie surovo) a záznam Live at the Manchester Apollo z 30. septembra 1980. Koncertný playlist evidentne nadŕžal tvorbe UFO. Je tu Natural thing z No heavy petting, Shoot shoot z Force it, Doctor doctor z Phenomenon a nechýba ani Lights out z rovnomenného albumu. Plus sa tu zjavili dve skladby z debutu, Feels like a good thing a Looking out from nowhere. A nie je to zlé, koncerty mám rád.

Celkovo je tento album o niečo nudnejší ako predchádzajúci, hold, jasné zadanie od rádií a pre rádiá nepustilo, avšak raz za čas sa to vypočuť dá. Myslím si, že tento album dobre dokumentuje, aká doba sa na poslucháčov chystala a určite nesklame priaznivcov kuliem a šminiek. Tretiu hviezdu dávam za to koncertné UFO, bez toho by som šiel nemilosrdne na dve.