Reakce na recenzi:

hejkal - @ 18.12.2007

Osanna, to je na všetky strany ospevovaná talianska progresívna skupina. Po nete sa váľajú nadšené kritiky plné slov ako majtrovské, Jethro Tull, esenciálne a pod.

Palepoli je pravdepodobne konceptuálny album (z taliančiny rozumiem tak akurát citoslovce, aj to nie vždy), obsahuje dve dlhočizné kompozície a jedno krátke premostenie.

Úvodná Oro caldo začína tichým trošku orientálne znejúcim virvarom, aby sa počúvajúci mohol pohodlne usadiť a o nič neprišiel. Nástup svižnej rockovej hulákačky vhodnej niekde na zábavu dáva tušiť rázne gitarové sólo. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že tiché haluzné Crimsonovské pasáže sú striedané priamočiaro znejúcim rockom. Sem-tam zaznie niečo z PFM, sem-tam flautička, či iný doplnkový nástroj, ale Jethro Tull sa nekoná ani pri najdivokejších predstavách.

Stanza Cittá je kratučká progresívna všehochuť a už sa dostaví Animale senza respiro, najprogresívnejší kúsok, ťažký úvod striedajú kľudné pasáže nasledované zlovestnou Crimsonovskou ťaživosťou. Flautička a iné "fúkačky" občas nesmelo doplnia celkovú zvukomalebnosť až do finále.

Tento album mám pár mesiacov a priznávam, že sa mi ešte nevžil. Najbližšie má ku King Crimson, ale podľa mňa nie je tak silný. Mierne nad priemerom, 3,5*.