Reakce na recenzi:

hejkal - @ 24.11.2010

Taliani v Anglicku hrajú Led Zeppelin. Vážne. Keď som tento album prvýkrát počul, tak som „čumel“. Žiadna skupina nehrá tak presvedčivo skladby Pagea a spol. Čo iné však čakať od skupiny pomenovanej Moby Dick? A to dokonca ani nemajú speváka Plantovho formátu, gitaristu Pageovho formátu a vlastne ani jeden nie je „formát“. A aj tak to funguje.

Úvodná Two timing girl prináša typicky uzemnené Bonhamovské bicie, do toho si rifuje gitara, duní basa a nad tým si melodicky vyspevuje spevák. Občas dokonca zajačí, ale úprimne, nie je to to, čo si z jeho prejavu história zapamätá. Free wheelin’ cat má veselú náladu, svižný záver a tieto črty sa zachovajú aj v My friend, ktorá poteší aj niektorými inštrumentálnymi pokusmi o vyhratie sa s motívmi. Krehká balada What time is it nemá chybu, rovnako ako akustickou začatá Provisional baby hip. To je jednoznačne najlepšia skladba albumu, samozrejmosťou je striedanie tvrdých a krehkých polôh, Zeppelinovská atmosféra opantáva a človek túži zatvoriť oči a oddať sa sneniu (čo sa v robote stretáva s udivenými pohľadmi spolupracovníkov). Vypaľovačka Groove me sa počúva jedna báseň. Pozitívna energia v nej obsiahnutá zlepšuje náladu a rozhodne je kladom aj jej dĺžka (takmer sedem minút). Sex’n’roll express, tak sa volá ďalšia hard rocková dlhometrážna skladba robiaca česť Bielej veľrybe. Basák vymetá prach spod strún hmatníka, pridávajú sa rôzne vsuvky, vyhrávky a motívy, besné gitarové sóla, tvrďácky spevné pasáže, slovom, slasť pre uši. A zároveň ide aj o záver dlho nevydaného klenotu talianskej hard rockovej pokladnice.

Trio krátkych skladieb v taliančine z roku 1970 si to šinie na vlnách melodického hard rocku, podstatne frenetickejšieho spevu, než na neskoršom albume a je vážne škoda, že Moby Dick nezvládli preraziť a nahrať toho aj viac.

Svojho času som napísal: „Kto je najväčší Led Zeppelin klon? Rush na prvej doske? René Lacko a Big Bang (Jolly Joker)? Omyl! Talianska skupina Moby Dick je absolútne zeppelinovská z hľadiska rytmiky, rifov a nálady. Spevák je síce trošku nejačavý, ale to vôbec nevadí. Pre Led Zeppelinistov povinnosť.“ Nič lepšie na záver nevymyslím.