Reakce na recenzi:

hejkal - @ 13.02.2012

K skupine Granicus som sa dostal vďaka Progboardu. Recenzia i diskusia k nej už odtiaľto zmizli, ale pointa ostáva. Progboard je príležitosť na spoznávanie novej hudby, nech je akokoľvek stará.

Hudba na albume Granicus naznačuje, že ide o zeppelínovskejšie, a teda britsky znejúci variant hard rocku. To neznamená, že z toho necítiť určitú hrubú neotesanosť.

V momente, ako sa nad rozrifovanou peckou You're in America rozoznie jačavý spevák, všetko je jasné a neostáva iné, než vypnúť sofistikované predstavy a užívať si jazdu. A nekompromisná smaženica pokračuje aj v Bad talk. Náladovka, zmena, gitara si v romanticky pomenovanej skladbe Twilight čosi vybrnkáva a to je tak všetko, napokon sa ozve spevák, ale to už sme v skladbe Prayer. Čo začína ako potemnená balada, časom vygraduje do posadenej ťažkotonážnej skladby, hoci istý melodicky plačlivý nádych sa vďaka gitarovým vyhrávkam i spevákovmu zaujatiu darí udržať počas celej piesne. Jedenásť minút dáva dostatok priestoru aj na rozsiahly besný záver, kedy spevák jačí do jačiaceho gitarového sóla, čiže je to paráda. Mierne veselšia rockovica Cleveland, Ohio má vynikajúco zvládnuté unisono speváka s gitarou počas refrénu, ale aj zvyšok je pre hard rockera pochutina rovná francúzskej kuchyni (žaby, slimáky, kone a vatové pečivo, znie to značne divoko). Hoci sa ozve pokojný úvod, v rámci ktorého dokonca popri vybrnkávaniu zaznie aj vokálne ááá, má balada Nightmare mierne zachmúrenú náladu. A jačavé výbuchy nespútanej energie nemôžu chýbať, čím sa dostávam k ďalšej bombe When you're movin'. Na balady zabudnite, tu sa to po vzore Pagea a Planta (Stránky a Rastliny, ešte, že mená neradno prekladať) rúti kamsi do stratosféry. A ako neriadená strela sa napokon do atmosféry vracia meteorit Paradise, ktorý síce spočiatku nemá tempo Usaina Bolta, ale ako sa blíži definitívny dopad, aj to bude. Prásk a je koniec, kam sa na to hrabú katastrofické hollywoodske drvivé dopady a Armagedony.

Kto má rád náznak Zeppelínov v americky poňatom hard rocku, ten si príde na svoje. Pre mňa je Granicus niečo ako papagáj pre dlhého Johna Silvera. Nevyhnutnosť.