Oldfield, Mike - Earth Moving (1989)
Reakce na recenzi:

Keď sa povie Mike Oldfield,hneď sa mi vybaví Tubular Bells,Ommadawn,Hergest Ridge...rozhodne však nie Earth Moving.
K tejto nahrávke som sa dostal začiatkom deväťdesiatych rokov ,v čase nadšenia zo zvukomalebnej Tubular Bells II.Veď predsa je to Oldfield...Chyba!!!Muzika je to nudná,sterilná,bez iskry a vzrušenia,nebezpečná asi ako eunuch v dievčenskej škole.Niektoré pesničky by sa uplatnili v dederónskej Ein Kessel Buntes...skrátka bezzubý pop bez výraznejších záchytných bodov,melódie sú kŕčovité a otravné a celkový dojem viac ako rozpačitý.Keďže ma príroda neobdarila krásou ani múdrosťou,no vynahradila mi to poriadnou dávkou vytrvalosti a trpezlivosti,tak som sa pustil s húževnatosťou polárneho bádateľa do hľadania možno nejakého skrytého odkazu,ktorý som pri prvých posluchoch pravdepodobne prehliadol.Kazetu som opakovane vkladal do decku a počúval a počúval ...a nič.Týmto sa dodatočne ospravedlňujem môjmu starému kazeťáku,že som mu zbytočne dral mechaniku,hlavy,prítlačnú kladku a gumičky.Nakoniec som mal telefonát z Amnesty International,že počúvanie Earth Moving sa rovná sebamučeniu,čo je v rozpore so základnou listinou ľudských práv a občianskych slobôd.Tým sa moja sebatrýzeň skončila,zhlboka som si vydýchol,kazetu som premazal a celý Earth Moving som poslal do večného zabudnutia.
Pretože nebude z vlka slanina,ani zo psa baranina...a keď už míňať elektrickú energiu z našich talianskych elektrární,tak na niečo poriadne,šťavnaté a výživné a nie na jednorazový konzumný nepodarok zabalený v odpornom plastovom sáčku zo supermarketu.
Psychedelic Rider @ 07.10.2015 08:53:00 | #
:) Já se zase naopak domnívám, že nemohu hodnotit, aniž bych přihlédl k okolnostem a době vzniku. Hudba je do jisté míry univerzální fenomén, jsou v ní však obsažené dílčí prvky, které pro jednu generaci mohou být nestravitelné a další generaci již nevadí. Já jsem například alergický na syntetické zvuky a automatické bicí v metalu, ale u oldfielda mi nevadí. Proto vyhledávám dnešní "retro" vlnu hard rocku, která do jisté míry přejímá sound, ale snaží se ho dělat poctivě. Vy to zase nemáte rádi, protože jste tohle období pravděpodobně zažili v 70. letech. Z toho tedy plyne, že používání syntetických zvuků v metalu na konci 80 let bylo oprávněné, ale dnes už to zní ohraně jako poslední album Stratovarius. Ale nehodnotím Stratovarius prizmatem dnešní doby, kdy je už tenhle styl hodně ohraný. Za dvacet let to třeba bude zase v kurzu. :)